Táto správa hodnotí súčasnú situáciu Slovenska a jeho plány a potenciál na dekarbonizáciu v nasledujúcom desaťročí
Lepšie definovať optimálnu cestu nízkouhlíkového rastu do roku 2030 a usmerňovať národné politiky a priority obnovy, o ktorých sa rokuje. Výsledky budú základom pre cielené diskusie medzi verejným a súkromným sektorom o implementácii opatrení Európskej zelenej dohody v roku 2021.

Kľúčové poznatky

• Na strategických projektoch, ktoré využívajú rozpočet EÚ na dosiahnutie svojich cieľov, sa musí vybudovať sociálny a politický konsenzus
  Udržateľný a odolný rast, najmä podporné investície do obnovy zelených budov
  Infraštruktúra a modernizácia priemyselných postupov.
• Je nevyhnutné, aby si Slovensko v rámci spravodlivého prechodu vypracovalo komplexný prístup s presne definovanou individuálnou cestou k nízkouhlíkovému rastu zohľadňujúcim dopady na výrobu a zamestnanosť v kľúčových sektoroch.
• Ako malá, otvorená a priemyselne založená ekonomika bude musieť Slovensko prijať konkrétne politické opatrenia na zvládnutie nevyhnutného prerozdeľovania pracovnej sily prostredníctvom rekvalifikácie/zvyšovania kvalifikácie a získavania pracovníkov na vysokokvalitné zelené pracovné miesta.
• Hoci si Európska zelená dohoda vyžaduje zvýšené investície, mnohé z nich by mohli súvisieť s povinnou modernizáciou zastaraných, neefektívnych systémov a infraštruktúry.
• Úloha a povaha bioenergie pri vykurovaní a doprave na dosiahnutie cieľov obnoviteľnej energie a zníženia emisií skleníkových plynov musia byť jasne definované na základe realistického hodnotenia zemného plynu a elektriny.
• Najdôležitejším zameraním politiky v roku 2030 je úspora energie prostredníctvom renovácie budov.
• Aby sa pri renovácii budovy dosiahla dekarbonizácia a hodnota za vynaložené peniaze, musí sa vytvoriť jednotný komplexný záznam údajov s použitím digitálnych štandardov prijatých v procese výberového konania.
• Budovy nielenže prinášajú požadované ekonomické, klimatické a environmentálne výsledky, ale vytvárajú aj ďalšie vedľajšie výhody, ktoré nie sú zohľadnené v modeloch IEP.
• Úplná legislatívna implementácia balíka o čistej energii z roku 2016 je nevyhnutná na rozpútanie vlny decentralizácie spojenej s renováciou budov s cieľom umožniť prepojenie sektorov.
• Hoci podporný rámec musí byť zavedený už teraz, úspory dosiahnuté v priemysle a doprave sa dosiahnu až po roku 2030.
• Plánované zatvorenie uhoľnej elektrárne Novaki v roku 2023 je zhruba ekvivalentné zníženiu emisií skleníkových plynov pri výmene dieselových/benzínových áut do roku 2030.
• Tvorcovia politík by mali prijať cieľový podiel tonáže ocele pomocou metód s nízkym alebo nulovým obsahom uhlíka.
• Ak spoločnosti s najvyššími emisiami znížia emisie CO2 o 10 – 15 %, Slovensko by mohlo do roku 2030 dosiahnuť zníženie CO2 o 21 %.

Prečítajte si celú správu nižšie a dozviete sa viac.