Brusel (AFP) – Krajiny Európskej únie hraničiace s Ruskom odmietli francúzsko-nemecký plán obnovenia oficiálnych stretnutí s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, pričom jeden vodca tento krok prirovnal k pokusu vyrozprávať medveďa z krádeže medu.

Vo vyhlásení vydanom v piatok v skorých ranných hodinách vedúci predstavitelia EÚ iba uviedli, že „preskúmajú formáty a podmienky dialógu s Ruskom“. Nehovorilo sa o žiadnych stretnutiach na vysokej úrovni ani o plánoch na summit s Putinom.

Európska únia je vo svojom prístupe k Moskve hlboko rozdelená. Rusko je najväčším dodávateľom zemného plynu do Európskej únie a hrá kľúčovú úlohu v rade medzinárodných konfliktov a otázok týkajúcich sa strategických záujmov Európy vrátane iránskej jadrovej dohody a konfliktov v Sýrii a Líbyi.

Európske Nemecko s veľkou váhou tam má silné ekonomické záujmy, najmä projekt podmorského plynovodu Nordstream 2 a niekoľko krajín vrátane Francúzska sa zdráha pokračovať v sankčných bojoch s Ruskom vrátane otravy opozičného vodcu Alexeja Navaľného.

Európska únia je znepokojená tým, že Putin je čoraz autoritárskejší a chce sa dištancovať od Západu. Obchodný blok s 27 členmi a vojenské spojenectvo NATO sa snažia dostať Rusko k rokovaciemu stolu. Stretnutie amerického prezidenta Joe Bidena s Putinom tento mesiac bolo vzácnou výnimkou.

„Musíme jednať s Ruskom, ale musíme byť veľmi opatrní, pokiaľ ide o skutočné zámery Putinovho režimu,“ povedal novinárom litovský prezident Gitanas Nauseda na summite EÚ v Bruseli. „Zatiaľ nevidíme nijakú drastickú zmenu vo vzorcoch správania Ruska.“

„Ak začneme rokovať bez akýchkoľvek pozitívnych zmien v správaní Ruska, vyšle to veľmi zlé a neisté signály,“ uviedol Nosida. „Zdá sa mi, že sa snažíme zapojiť medveďa, aby bola misa s medom v bezpečí.“

Aj ďalšie dva pobaltské štáty, Estónsko a Lotyšsko, sú hlboko znepokojené dosahom na Moskvu, keď ešte stále nie sú dodržané Minské dohody zamerané na nastolenie mieru na Ukrajine, ktoré Rusko anektovalo Krym v roku 2014. Na východe Ukrajiny naďalej zúria konflikty s ruskými separatistami.

Ak nateraz definujete navrhovaný spôsob, Rusko anektuje Krym, Rusko bude viesť vojnu na Donbase, Európa pokrčí plecami a bude sa naďalej snažiť hovoriť o dialógu. „Kremeľ nechápe tento druh politiky,“ uviedol lotyšský premiér Krisjanis Karenz.

„Naša spravodajská služba (služba) nám hovorí, že sankcie fungujú a EÚ musí byť trpezlivejšia,“ uviedla jeho estónska kolegyňa Kaja Kallasová.

Francúzsky prezident Emmanuel Macron však uviedol, že Európa nemôže jednoducho vyriešiť svoje problémy s Ruskom od prípadu k prípadu pokračovaním v uvalení sankcií alebo iných opatrení.

Nemôžeme pokračovať bez dialógu. Musíme sa rozprávať, aj o svojich rozdieloch. „Je to jediný spôsob, ako to vyriešiť,“ uviedol Macron. „Je to nevyhnutný dialóg pre stabilitu európskeho kontinentu, ale je to potrebné, pretože sa nevzdáme svojich záujmov a hodnôt.“

Nemecká kancelárka Angela Merkelová v Berlíne pred zákonodarcami uviedla, že „udalosti posledných mesiacov – a nielen v Nemecku – jasne ukázali, že nestačí, ak budeme na množstvo ruských provokácií reagovať nekoordinovane“.

„Namiesto toho musíme vytvoriť mechanizmy, aby sme spoločným a jednotným spôsobom reagovali na provokácie“ k tomu, čo nazvala „hybridné útoky Ruska“. Zahŕňa to dosah na krajiny ako Ukrajina, Bielorusko a západný Balkán, ale aj priame zapojenie Ruska a Putina.

Tento plán privítali v Moskve. Hovorca Kremľa Dmitrij Peskov uviedol, že Putin podporuje myšlienku obnovenia „mechanizmu priamych kontaktov medzi Bruselom a Moskvou“.

„Putin o tom hovoril mnohokrát,“ uviedol Peskov. „Brusel aj Moskva tento dialóg skutočne potrebujú.“

Naproti tomu Ukrajina nebola veľmi naklonená osloveniu Európskej únie.

„Iniciatívy zamerané na obnovenie summitu EÚ s Ruskom bez toho, aby došlo k pokroku zo strany Ruska, by predstavovali vážnu odchýlku od sankčnej politiky EÚ,“ uviedol v Bruseli ukrajinský minister zahraničia Dmytro Kuleba.

Na záver sa vedúci predstavitelia dohodli, že zdôraznia „potrebu rozhodnej a koordinovanej reakcie EÚ a jej členských štátov na každú zhubnú, nezákonnú a rušivú činnosť zo strany Ruska pri plnom využívaní všetkých nástrojov EÚ dispozícia.“

Napriek francúzsko-nemeckému tlaku na rokovania vyzvali výkonnú moc EÚ a hlavného diplomata, aby „predložili možnosti ďalších reštriktívnych opatrení vrátane ekonomických sankcií“.

___

K tejto správe prispeli Sylvain Blazy v Bruseli, Sylvie Courbet v Paríži, Frank Jordan v Berlíne a Daria Litvinova v Moskve.