Slovenský premiér Robert Fico po zvolení za premiéra 7. mája 2024 uskutočnil svoju prvú zahraničnú návštevu mimo Európy v Azerbajdžane. Počas návštevy sa Robert Fico stretol s azerbajdžanským prezidentom Ilhamom Alijevom a boli podpísané dôležité dohody, ako napríklad spoločná deklarácia o vytvorení strategického partnerstva, memorandum o porozumení v oblasti vojensko-technickej spolupráce a dohoda o obrannej spolupráci medzi oboma. krajín. S výnimkou nedávnych dohôd, keď sa pozrieme na agendu medzi oboma krajinami, možno povedať, že do popredia spolupráce sa dostávajú oblasti energetiky, obranného priemyslu a politiky.

Spolupráca v oblasti zemného plynu

Prvým dôležitým rozmerom spolupráce medzi oboma krajinami je energetika. Najmä konfrontácia medzi Ruskom a Ukrajinou, ktorá sa od roku 2006 stala chronickou a v roku 2022 prerástla do vojny, zvýšila príklon EÚ k alternatívnym zdrojom.

Rusko koncom roka 2022 zastavilo takmer všetky dodávky plynu do krajín EÚ cez Ukrajinu v reakcii na západné sankcie uvalené po invázii Moskvy na Ukrajinu začiatkom toho istého roku. Dodávky ruského plynu do členských štátov EÚ Rakúska, Talianska a Slovenska, ako aj Moldavska však pokračovali neporušenými plynovodmi vedúcimi cez Ukrajinu z dôvodu nedostatočnej infraštruktúry, ktorá by umožnila dostatočné množstvo plynu odinakiaľ. Podľa najnovšej správy EÚ o Slovensku sa od leta 2022 podiel dovozu zemného plynu z Ruska do krajiny v minulom roku znížil z 85 % na približne 50 %, čo „aj tak zostáva významné“. Európska únia odmietla možnosť pokračovania dodávok ruského plynu cez Ukrajinu na Slovensko, Rakúsko, Taliansko a Moldavsko po 31. decembri 2024, pričom tieto krajiny ubezpečila, že budú môcť získať alternatívne dodávky.

Memorandum o porozumení medzi Azerbajdžanom a Európskou úniou o strategickej spolupráci v oblasti energetiky v roku 2022 zároveň rozšírilo možnosti spolupráce medzi Azerbajdžanom a týmito krajinami v oblasti energetiky. Po tejto dohode sa dodávky Azerbajdžanu do Európy zvyšujú z 8 miliárd metrov kubických v roku 2021 na 12 miliárd metrov kubických v tomto roku. To predstavuje 50 percent celkového exportu plynu Azerbajdžanu. Plány Baku zahŕňajú dodanie len 20 miliárd kubických metrov plynu do Európskej únie do konca roka 2027. Azerbajdžan v súčasnosti vyváža svoj zemný plyn do ôsmich krajín a dúfam, že Slovensko bude deviate.

Aj preto si Slovensko, podobne ako iné krajiny, vybralo ako alternatívny zdroj Azerbajdžan. Dňa 25. apríla 2023 Slovensko podpísalo spolu s Bulharskom, Rumunskom, Maďarskom a Azerbajdžanom Memorandum o porozumení s cieľom podporiť spoluprácu medzi príslušnými prevádzkovateľmi prepravných sietí plynu v ich úsilí zabezpečiť diverzifikáciu dodávateľských trás, ktoré môžu uľahčiť prepravu dodatočného plynu. z Azerbajdžanu do Európskej únie. Podľa plánu operátori zvýšia ročnú kapacitu plynovej trasy, ktorá vedie z Bulharska cez Rumunsko a ďalej do Maďarska a Slovenska, na 5 až 9,5 miliardy kubických metrov s odhadovanou investíciou 730 miliónov eur (780 miliónov USD). , s ukončením projektu Cielené do roku 2019. Koniec roka 2026.

Druhou alternatívnou cestou pre Slovensko je nákup zemného plynu cez plynovod medzi Ruskom a Ukrajinou. Podpísaním swapovej zmluvy medzi Azerbajdžanom, Slovenskom a Ruskom bude môcť Slovensko získavať zemný plyn cez rusko-ukrajinský plynovod. Ukrajinský premiér uviedol, že v prípade sporu o azerbajdžanský zemný plyn môže dôjsť k dohode medzi Ukrajinou a Ruskom.

Spolupráca v inštitúciách Európskej únie

Azerbajdžan predtým podpísal deklaráciu a dohodu o strategickej spolupráci s 9 krajinami z Európy. Slovensko sa stalo desiatou európskou krajinou, ktorá podpísala takúto dohodu s Azerbajdžanom. Tieto dokumenty strategického partnerstva sú veľmi dôležité, keď zoberieme do úvahy nepriateľské postoje a správanie niektorých krajín v rámci inštitúcií EÚ voči Azerbajdžanu. Azerbajdžanská strana sa domnieva, že tieto útoky sú svrbením po oslobodení Karabachu spod okupácie.

Slovenský premiér totiž na stretnutí s prezidentom Alijevom kritizoval postoje veľkých krajín a povedal: „Som sklamaný z diskriminácie, nespravodlivosti a zaujatosti voči malým krajinám v niektorých medzinárodných inštitúciách, pretože krajinu považujeme za malú. v prepočte na obyvateľstvo.“ Povedal, že výmenou za túto nespravodlivosť môže Slovensko zohrať úlohu medzi Azerbajdžanom a EÚ pri odstraňovaní tejto nespravodlivosti. V tomto zmysle sa pre Azerbajdžan tým viac krajín stáva hlasom Azerbajdžanu inštitúcií EÚ, tým väčšia izolácia bude odstránená.

Medzitým sa Slovensko ako druhá krajina po Maďarsku zapojí do procesu obnovy Karabachu. Región Aghdam bol počas okupácie úplne zničený arménskymi silami. Obec Jarvand v regióne Agdam zrekonštruuje slovenská firma.

Spolupráca v oblasti obranného priemyslu medzi Azerbajdžanom a Slovenskom

Spolupráca medzi Slovenskom a Azerbajdžanom v tejto oblasti sa začala koncom 90. a začiatkom 20. storočia a 20. mája 2005 bol do Azerbajdžanu dodaný prvý model stredného mechanického odmínovacieho stroja BOZENA-5 vyrobený na Slovensku (MDM). Systémy Božena využíva najmä Azerbajdžan pri odmínovacích operáciách na oslobodených územiach Azerbajdžanu.

V období po druhej karabašskej vojne došlo k dvom udalostiam, ktoré zvýšili záujem Azerbajdžanu o slovenský obranný priemysel. Prvým je, že Arménsko je naďalej vyzbrojované Francúzskom a Indiou. Druhým je úspech slovenských zbrojárskych výrobkov na Ukrajine.

Mnohé slovenské firmy vnímajú úzke prepojenie s Ukrajinou ako bránu k obrovským novým príležitostiam. Po spoločnom vývoji, výrobe, údržbe a modernizácii obranných produktov ako sú samohybné húfnice Zuzana-2 a Zuzana-2S sú testované v intenzívnom boji. V tomto zmysle minister obrany SR Robert Kalinac odcestoval 18. januára 2024 do Azerbajdžanu a počas návštevy vyzdvihol produkty slovenských zbrojoviek, ktoré by mohli byť pre kaukazský štát zaujímavé.

Obe strany sa chcú podieľať na spoločnej výrobe. Technológia bude podľa predsedu vlády SR pochádzať zo Slovenska a financovanie z Azerbajdžanu. Premiér dodal, že zbrane, ktoré sa vyrobia, sa vyvezú alebo zostanú v Azerbajdžane. Slovenský premiér zhrnul výhody spolupráce v tejto oblasti takto: „Ako vieme, kontúry vojny na Ukrajine sa úplne zmenili. V súčasnosti je vážny nedostatok zbraní. „Ak sa nám to podarí, myslím si, že to bude prospešné pre obe krajiny.“ Samohybné húfnice od Zuzana a BIA môžu byť vyrábané spoločne.

V konečnom dôsledku budú obe strany profitovať zo spolupráce spôsobom, ktorý vyhovuje ich vlastným záujmom. Obe strany majú spoločné záujmy v energetickej, politickej a energetickej oblasti tejto strategickej spolupráce. Keďže Slovensko pracuje na diverzifikácii svojej energetickej bezpečnosti, Azerbajdžan by mohol spolupracovať pri výrobe produktov spoločnej obrany. Zvýšená spolupráca so Slovenskom môže byť aj príležitosťou pre Slovensko, aby bolo počuť legitímny hlas Azerbajdžanu proti politickým útokom proti Azerbajdžanu v EÚ.