Daniel Ellsberg, informátor, ktorý odhalil rozsah zapojenia USA do vojny vo Vietname, zomrel vo veku 92 rokov.

Jeho rodina uviedla, že zomrel vo svojom dome v Kensingtone v Kalifornii na rakovinu pankreasu.

Únik Pentagon Papers z roku 1971 viedol bývalého amerického vojenského analytika k tomu, aby ho opísal ako „najnebezpečnejšieho muža v Amerike“.

To viedlo k prípadu Najvyššieho súdu, v ktorom sa Nixonova administratíva pokúsila zablokovať publikovanie v The New York Times.

Ale obvinenia zo špionáže proti Ellsbergovi boli nakoniec zrušené. Daniel bol hľadač pravdy a čestný vlastenec, protivojnový aktivista, milovaný manžel, otec, starý otec, pradedo, pre mnohých drahý priateľ a pre nespočetné množstvo inšpirácie. „Všetkým nám chýbala,“ uviedla Ellsbergova rodina vo vyhlásení, ktoré získala televízia NPR.

Po celé desaťročia bol Ellsberg hlasným kritikom vládneho presahu a vojenských zásahov.

Jeho odpor sa vykryštalizoval počas 60. rokov, keď bol poradcom Bieleho domu pre jadrovú stratégiu a pre ministerstvo obrany hodnotil vojnu vo Vietname.

To, čo sa Ellsberg v tom období naučil, malo veľký vplyv na jeho svedomie. Veril, že keby to len verejnosť vedela, politický tlak na ukončenie vojny by sa mohol ukázať ako neodolateľný.

Výsledkom tejto logiky bolo vydanie Pentagon Papers – 7000 vládnych strán, ktoré odhalili podvody niekoľkých amerických prezidentov.

Noviny boli v rozpore s verejnými vyhláseniami vlády o vojne a odhalenia, ktoré obsahovali, pomohli ukončiť konflikt a v konečnom dôsledku zasiali semienka pádu prezidenta Richarda M. Nixona.

Bývalý redaktor Guardianu Alan Rusbridger pre BBC povedal, že Ellsberg bol „dedkom informátora“.

V relácii „World Tonight“ na Rádiu 4 Rusbridger povedal, že jeho zásah „radikálne zmenil verejnú mienku na vojnu vo Vietname“. Povedal, že prípad proti nemu vytvoril precedens a „žiadna vláda USA sa odvtedy nikdy nepokúsila vydať súdny príkaz proti Paper z dôvodov národnej bezpečnosti.“

Pentagon Papers vytvorili konflikt prvého dodatku medzi Nixonovou administratívou a New York Times, ktoré ako prvé zverejnili príbehy založené na novinách – ktoré vládni úradníci označili za akt špionáže, ktorý ohrozoval národnú bezpečnosť. Najvyšší súd USA rozhodol v prospech slobody tlače.

Ellsberg bol na federálnom súde v Los Angeles v roku 1971 obvinený z krádeže, špionáže, sprisahania a ďalších obvinení.

Ale skôr, ako porota mohla dospieť k verdiktu, sudca prípad zamietol s odvolaním sa na vážne pochybenie vlády vrátane nezákonného odpočúvania.

V polovici prípadu, povedal sudca, mu hlavný poradca prezidenta Nixona ponúkol pozíciu riaditeľa FBI.

Ako sa ukázalo, došlo k vládou schválenému prepadnutiu Ellsbergovej ordinácie psychiatra.

Ellsberg sa narodil v Chicagu 7. apríla 1931 a vyrastal na predmestí Detroitu v štáte Michigan. Pred príchodom do Pentagonu bol veteránom námornej pechoty s doktorátom z Harvardskej univerzity a pracoval na ministerstvách obrany a štátu.

Podľa Rusbridgera nedávnych informátorov ako Julian Assange a Edward Snowden zosnoval Ellsberg.

Pre BBC povedal, že aféra Pentagon Papers ho priviedla k myšlienke: „Kto bude určovať národný záujem: Je to súčasná vláda alebo ľudia so svedomím ako Daniel Ellsberg?“

Ellsberg pokračoval vo svojom úsilí o vládnu zodpovednosť aj roky po úniku dokumentov Pentagon Papers.

Počas rozhovoru v decembri 2022 povedal BBC Hardtalk, že je tajnou „zálohou“ úniku dokumentu WikiLeaks.

V prípade WikiLeaks zverejnila organizácia Juliana Assangea v roku 2010 viac ako 700 000 utajovaných dokumentov, videí a diplomatických depeší, ktoré poskytol analytik americkej armády.

Ellsberg povedal, že mal pocit, že pán Assange „sa môže spoľahnúť, že nájdem nejaký spôsob, ako ho dostať [the information] Vonku“.

Po februárovej diagnóze rakoviny pankreasu, pri ktorej lekári Ellsbergovi povedali, že mu zostáva tri až šesť mesiacov života, strávil posledné mesiace úvahami o dokumentoch Pentagon Papers a širším informovaním.

V e-maile z marca 2023, ktorý dostal denník The Washington Post, Ellsberg napísal: „Keď som v roku 1969 skopíroval Pentagon Papers, mal som všetky dôvody veriť, že strávim zvyšok svojho života za mrežami. Urýchľovanie konca vojny vo Vietname ako sa zdalo nepravdepodobné.“

Politico zverejnil rozhovor S Ellsbergom 4. júna a v publikácii sa ho publikácia opýtala, či whistleblowing stojí za riziko, napriek jeho názoru, že to nerobí vládu čestnejšou.

Odpovedal: „Keď konečne budeme čeliť katastrofe. Keď sa chystáme vyhodiť do vzduchu svet kvôli Krymu, Taiwanu alebo Bakhmutu.“

„Z hľadiska civilizácie a prežitia ôsmich alebo deviatich miliárd ľudí, keď je v stávke všetko, stálo by to za čo i len malú šancu mať malý vplyv?“ Povedal. „Odpoveď: Samozrejme… Dalo by sa dokonca povedať, že je to povinnosť.“