Dánsko hlasovalo za vstup do spoločnej obrannej politiky Európskej únie v obavách z ruskej vojny proti Ukrajine

Dánsko je jediným členom bloku 27, ktorý nie je súčasťou spoločnej bezpečnostnej a obrannej politiky. Škandinávska krajina s približne 6 miliónmi obyvateľov dostala výnimku z tejto politiky v roku 1993 v referende o Maastrichtskej zmluve, ktorá položila základ modernej Európskej únie.

Ak by Dáni, známi svojou kritikou Európskej únie, zahlasovali za zrušenie vystúpenia, ako naznačujú prieskumy, išlo by o ďalší dôležitý symbolický posun v obrannej politike európskych krajín po tom, čo Rusko vo februári spustilo inváziu. Po desaťročiach vytrvalosti, Fínsko a Švédsko napokon požiadali o vstup do NATO Všetci v máji uviedli ako motivačný faktor vojnu na Ukrajine.

Niekoľko týždňov po ruskej invázii na Ukrajinu dánsky parlament uzavrel historickú dohodu o zvýšení výdavkov na obranu o 7 miliárd korún (1 miliardu dolárov) v priebehu nasledujúcich dvoch rokov. Tá istá dohoda požadovala postupné stiahnutie ruského plynu, ako aj súčasné referendum o vstupe do spoločnej obrannej politiky Európskej únie.

Dánska premiérka Mette Frederiksenová uviedla, že ruská invázia na Ukrajinu bola významným faktorom, ktorý podnietil vládu k vyhláseniu referenda, a že toto hlasovanie je dôležitým rozhodnutím založeným na hodnotách a spôsobom, ako signalizovať podporu silnejšej Európskej únii. Vláda strávila niekoľko týždňov kampaňou za „áno“.

„Toto je správne rozhodnutie pre našu budúcnosť. Čelíme ére väčšej neistoty, než akú vidíme teraz, a musíme držať spolu,“ povedal Frederiksen.

Dánsko je zakladajúcim členom NATO, ale účasť na Spoločnej bezpečnostnej a obrannej politike EÚ Dánsku umožní zúčastniť sa na spoločných vojenských operáciách EÚ, ako sú operácie v Somálsku, Mali a Bosne.

„NATO samozrejme zostane naším najdôležitejším nástrojom, ale EÚ nám dáva ďalší nástroj na zabezpečenie našej obrany na východe,“ povedal hovorca obrany vládnucich sociálnych demokratov Mogens Jensen.

Zatiaľ čo EÚ by ťažila z rozsiahlych skúseností Dánska s vojenskými operáciami v rámci NATO a iných aliancií, podľa Kristiana Sobe Christensena, vedúceho výskumníka Centra pre armádu na Kodanskej univerzite, sa hlasovanie v Bruseli často považuje za symbolické víťazstvo. . štúdia.

READ  Klimatická kríza mení svetové podchody na povodňové zóny

„Politický význam preváži vojenský príspevok,“ povedal Christensen pre agentúru Reuters.

Veľká väčšina v parlamente odporúča zrušiť stiahnutie. Stredajšie hlasovanie bude tretím hlasovaním dánskych zákonodarcov, ktoré zvrátilo jedno z rozhodnutí o vystúpení z roku 1993 po hlasovaní o eure v roku 2000 a Spravodlivosti a vnútorných veciach v roku 2015, ktoré obe zlyhali. Ide o deviate hlasovanie o otázkach EÚ, odkedy Dánsko v roku 1972 hlasovalo za členstvo v Európskom spoločenstve.

Napriek vážnym problémom vyvolalo referendum medzi širokou verejnosťou len malú kontroverziu, čo vyvolalo obavy z nízkej účasti voličov.

Počiatočné prieskumy verejnej mienky zverejnené v utorok ukázali, že v prevahe sú tí, ktorí sú za stiahnutie. Prieskum verejnej mienky, ktorý uskutočnila národná televízia TV2, odhadol 65 % za, 35 % proti; Ďalší prieskum národných rádií DR a Altinget odhadol, že 49 % zaň, v porovnaní s 31 % proti. Približne 1 z 5 Dánov pred hlasovaním váhal a mnohí vyjadrili ťažkosti pri hodnotení dôsledkov.

Medzi hlavné obavy, ktoré vyjadrili politickí oponenti a verejnosť, patrilo nasadenie dánskych vojakov, hoci akékoľvek zásadné rozhodnutia, vrátane vojenského zapojenia, by ešte musel schváliť dánsky parlament.

Európska únia neplánuje v rámci bloku vytvárať nadnárodnú armádu, rozhodla sa však sformovať sily rýchleho nasadenia pozostávajúce až z 5000 vojakov.

Volebné miestnosti sa zatvárajú o 20:00 miestneho času. Výsledok sa očakáva v neskorých večerných hodinách.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *