Priemyselný sektor na Slovensku je na križovatke a čelí veľkej výzve pri prechode k udržateľnejšej a ekologickejšej budúcnosti. Slovenský priemysel ako jeden z najväčších producentov skleníkových plynov na obyvateľa v Európe je v súčasnosti pod tlakom na dekarbonizáciu v súlade s usmerneniami EÚ zameranými na ekologickejšie hospodárstvo. Odchod krajiny od zastaraných technológií, ktoré dlho prispievajú k problémom so znečistením, sa považuje za kľúčový krok k modernizácii priemyselnej krajiny.
Radovan Durana, senior analytik z INESS, ekonomického think-tanku, zdôrazňuje vážnosť situácie „Dekarbonizácia je najväčšou výzvou, ktorej priemysel čelil od prechodu na súkromné vlastníctvo a trhovú ekonomiku,“ hovorí. Toto konštatovanie poukazuje nielen na rozsah úloh, ktoré nás čakajú, ale aj na historickú úroveň náročnosti spojenej s touto transformačnou fázou ekonomického rozvoja Slovenska.
Keď Slovensko prijíma výzvu dekarbonizácie, objavujú sa príležitosti pre rast a inovácie. Generálny tajomník Konfederácie priemyselných zväzov Andrej Lasz upozorňuje, že tento posun pomôže Slovensku nielen splniť medzinárodné klimatické záväzky, ale bude stimulovať aj inovácie v zastaranom priemyselnom rámci. Dodáva: „Dekarbonizácia zvyšuje energetickú efektívnosť v priemysle a pomáha spoločnostiam znižovať prevádzkové náklady. Vytvorí tiež nové pracovné príležitosti v oblasti obnoviteľných zdrojov energie, energetických technológií a environmentálneho manažmentu.
Cesta k udržateľnosti je však plná ťažkostí. Priemysel na Slovensku produkuje približne 41 % celkových národných emisií, čo je najvyššie percento v Európskej únii. Priemyselné aktivity sa odrážajú vo veľkej závislosti krajiny od fosílnych palív, čo poukazuje na naliehavú potrebu prijať čistejšie technológie.
Situáciu zhoršuje realita infraštruktúry slovenskej ekonomiky, ktorá je vysoko závislá od priemyslu. Výskumy ukazujú, že energetika a priemyselné procesy tvoria asi 72 % emisií skleníkových plynov na Slovensku. Plán obnovy a odolnosti vysvetľuje, že tieto štatistiky vyplývajú z ekonomickej štruktúry krajiny a jej dlhodobého používania zastaraných technológií.
V reakcii na tieto zdrvujúce štatistiky si slovenské firmy začali uvedomovať, že investícia do zelených technológií môže otvoriť dvere k ekonomickým výhodám. Keď prejdú do čistejších prevádzok, môžu nielen znížiť svoju ekologickú stopu, ale môžu dosiahnuť aj výrazné úspory nákladov. Tieto počiatočné výhody sú zvýšené o významné finančné stimuly dostupné z Európskej únie, ktorých cieľom je podporovať projekty dekarbonizácie v celom bloku.
Zelená agenda EÚ by mohla byť záchranným lanom pre slovenský priemysel, ktorý zápasí s vysokými nákladmi na modernizáciu. Prostredníctvom rôznych fondov a iniciatív môžu spoločnosti získať prístup k zdrojom potrebným na financovanie inovatívnych technológií, ktoré znižujú odpad a závislosť od fosílnych palív. Táto investícia by v konečnom dôsledku oživila slovenský priemysel a zároveň by pozitívne prispela k dosiahnutiu globálnych klimatických cieľov.
Nový projekt veternej energie zároveň symbolizuje posun Slovenska k alternatívnym zdrojom energie. V súčasnosti má krajina v prevádzke len päť veterných turbín – znepokojujúce porovnanie s rozsiahlou rakúskou sieťou veterných fariem, ktorá sa môže pochváliť výrobnou kapacitou 3 500 megawattov. Pochopenie tohto ostrého rozporu sa stáva kľúčovým, keďže Slovensko plánuje zvýšiť počet veterných turbín v rámci stratégie obnoviteľnej energie podporovanej Európskou úniou.
Józef Renik, novinár oboznámený so slovenskou energetickou scénou, poznamenáva, že krajina v porovnaní so svojimi susedmi prijíma veternú energiu len pomaly, najmä kvôli regulačným výzvam a nedostatočnej informovanosti verejnosti. Keďže Európska únia sa snaží zvýšiť výrobu energie z obnoviteľných zdrojov, mnohí investori vyjadrili ochotu investovať významný kapitál do nových projektov veternej energie. Tento prílev financií by mohol viesť k výraznej transformácii energetického portfólia Slovenska.
Tvorcovia politík okrem toho skúmajú legislatívne zmeny zamerané na zefektívnenie schvaľovacieho procesu nových projektov obnoviteľnej energie. Tieto úpravy budú prínosom nielen pre veternú energiu, ale aj pre iné obnoviteľné zdroje, ako je solárna energia a vodná energia, čím sa vytvorí diverzifikovanejšie a odolnejšie energetické hospodárstvo.
Účasť komunity a prijatie verejnosťou tiež zohrávajú kľúčovú úlohu pri úspechu nových projektov veternej energie. Na získanie podpory bude nevyhnutné zapojenie miestnych komunít prostredníctvom vzdelávacích iniciatív, ktoré ukážu potenciálne výhody veterných elektrární – ako je vytváranie pracovných miest, znižovanie nákladov na energiu a zlepšovanie životného prostredia.
Odchod od zastaraných technológií nie je len environmentálnou nevyhnutnosťou; Pre Slovensko je skôr nevyhnutnosťou udržať si konkurencieschopnosť v globálnej ekonomike, ktorá čoraz viac uprednostňuje udržateľnosť. Pre slovenské firmy môže posun k čistejším a inovatívnejším technológiám slúžiť ako diferenciačný faktor pri získavaní zahraničných investícií, ktoré uprednostňujú ekologicky uvedomelých partnerov.
Vzhľadom na to, že veľké spoločnosti ako US Steel Košice plánujú nahradiť svoje vysoké pece ekologickejšími alternatívami, posun v priemyselnom prostredí Slovenska môže signalizovať obnovený záväzok k udržateľnosti a konkurenčnú výhodu v oblasti energetickej účinnosti. Od transformácie sa očakáva nielen naplnenie existujúcich záväzkov, ale aj vyslanie signálu potenciálnym investorom, že Slovensko to s udržateľnosťou a inováciami myslí vážne.
Tento priemyselný posun v znižovaní emisií uhlíka je sprevádzaný vznikom nových pracovných príležitostí v rámci odvetvia. Očakáva sa, že pracovné miesta v oblasti technológií obnoviteľnej energie a environmentálneho manažmentu prilákajú novú generáciu pracovníkov v súlade s globálnymi trendmi, ktoré udržateľnosť vnímajú nielen ako povinnosť, ale aj ako prosperujúcu cestu k hospodárskemu rastu.
Na záver možno povedať, že keď sa Slovensko vydáva na svoju náročnú a transformačnú cestu smerom k ekologickejšej ekonomike, prienik medzi klimatickou politikou, priemyselnými inováciami a angažovanosťou komunity bude životne dôležitý pri predefinovaní jeho priemyselnej budúcnosti. S veľkým potenciálom pre nové investície a tvorbu pracovných miest ponúka cesta pred nami, aj keď hrboľatá, záblesk nádeje pre udržateľné Slovensko.
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“
