Keďže sú dvojčatá – dvojité problémy a tak ďalej – rodina Slevinovcov rozumne očakávala, že Emma a Kate vyrastú a budú robiť všetko spolu. Boli to drôty pod napätím, plné energie, medzi sebou zúrivo súťažiace, ako aj blízkosť. Šport bol vypúšťací ventil. Slevins žijú v Claregalway, neďaleko mesta a majú možnosť vyskúšať si širokú škálu športov. Keď mali Emma a Kate asi osem rokov, ich matka Deirdre ich prihlásila do gymnastického tábora. Len pre niečo iné.
„Už je to týždeň, myslím. Absolútne som to nenávidela,“ hovorí Kate so smiechom. „Tak veľmi som to nenávidela,“ spomína so smiechom.
Jej sestre Emme však niečo cvaklo. „Skoro som sa nevrátila, pretože sme robili všetko spolu,“ tvrdí. „Ale z nejakého dôvodu som práve povedal, že sa k tomu nechcem vracať. A potom sa toho nemôžem zbaviť.“
Dvojčatá sa teda vydali veľmi odlišnými cestami – necestovali ani tak, ako skôr presadzovali sa vo svojich športoch úžasným výkonom. Emma mala taký prirodzený talent na gymnastiku, že tréneri sa takmer pristihli pri prepracovaní svojich programov, aby držali krok s jej zlepšeniami. Ak máte šťastie, je to to, že neďaleký Rainmore má dlho zavedený gymnastický klub s viac ako 1 000 členmi.
Sally Batley, prvá a súčasná trénerka Emmy, je jednou z najuznávanejších a najuznávanejších učiteľov gymnastiky v krajine. Lepší klub si ani nemohla nájsť. Ale zvyšok bol na tisíce hodín a vzácna schopnosť. Jej prvenstvom bola Supernova, prebojovala sa medzi 24 najlepších svetových športovcov a stala sa prvou írskou gymnastkou, ktorá na jeseň tohto roku súťažila na majstrovstvách sveta all-inclusive v Japonsku.
Medzitým Kate pokračovala v hraní futbalu a galského futbalu. Vo finále Írskeho pohára do 16 rokov za Galway proti Kerry v roku 2018 skórovala 1:7 a teraz hrá za okresné seniorky. Hrá aj futbal za tím Galway WFC a Írsko do 19 rokov. Večer sme sa rozprávali o zápase Írska proti Slovensku v kvalifikácii MS minulý mesiac. Konverzácia sa zvrtla v tom zmysle, že ženský šport vytvára v posledných rokoch väčší humbuk a profil.
„Určite je oveľa väčšia,“ hovorí Kate. „Najmä vo futbale. Ešte keď som bol pred pár mesiacmi s írskym tímom do 19 rokov, bolo to v Limericku a bolo v ňom takmer 2000 ľudí. Nikdy som nehral pred toľkými ľuďmi. Mysleli sme si, že tam budú naši rodičia a pár fanúšikov. Bol to však veľký dav a veľa sedem- a osemročných detí. Pri hraní si to naozaj nevšimnete. Počuješ hluk a pomyslíš si: „Bože môj, hrám pred toľkými ľuďmi“ a potom na to zabudneš. „
opustiť pána
Obe dievčatá študujú na maturitný list na Clargalway College. Emma ide zo školy rovno na gymnastiku a trénuje do 20:30. V sobotu sa trénuje od deviatej do jednej a potom od druhej do piatej. Streda a nedeľa večery sú voľné. Pre Kate sa hra futbalu a galského futbalu stala užšou rovnováhou, odkedy začala so seniormi v Galway.
„Videla som, ako s tým bojuje,“ hovorí Deirdre. „Vaše srdce s tým chce robiť všetko. Ale vaša hlava a telo nemôžu vždy súťažiť v oboch symboloch. Nie je to možné.“
Ale rada sa venuje obom športom. Keď ju požiadali, aby si vybrala obľúbeného, zasmiala sa a povedala: „Bez komentára.“
Emme stále chýba tímové športy, najmä galský futbal. „Pretože sme taký GAA domov,“ hovorí. V miestnom klube ho stále každoročne bodujú. keby niečo. Deirdre a Liam sú skrz naskrz Kilkennyho. Ako všetci Noresideri sú úzko spriaznení so svojou rodnou provinciou. Galwayove tričká nosia len vtedy, keď Kate hrá za County. Keď sa provincie stretnú v vrhacích zápasoch alebo Kamoji, dvojičky a ich starší brat Mark, vynikajúci nadhadzovač, sú stálymi priaznivcami. Ich rodičia sa ukážu ako intrigáni vo lojalite. tak to je. Príchod Henryho Schifflina ako trénera do Galway postaví rodinu pred dokonalú dilemu. Liam rád uisťuje svoje deti, že Shivlin prichádza ničiť zvnútra.
Dvojčatá sú ľahkovážne v postoji k sebe, ale veľmi vážne to myslia s tým, čomu sa chcú venovať. Akonáhle bola Emma pohltená gymnastikou, jej každodenný život sa čoskoro točil okolo tohto športu. Na svoje prvé medzinárodné podujatie cestovala, keď mala len 10 rokov. Príležitostne sa Deirdre a Liam zúčastnili veľkých turnajov, ale jej gymnastický tréningový plán je taký prísny, že s ňou trávia veľmi málo času.
urobil neporiadok
„Sú zavretí vo svojej malej tréningovej bubline. Myslím, že na svetovej olympiáde v Buenos Aires sme ťa videli asi desať minút,“ smeje sa Deirdre. „Neočakávali sme, že sa dostane do všetkých finále, ktoré sme urobili, takže sme sa v skutočnosti vrátili na niektoré z nich.“
Pandémia spôsobila chaos vo všetkých športoch. Ale gymnastika bola úplne eliminovaná, pretože je to halový šport. Celé tri mesiace nemohla Emma vôbec trénovať. „Aj keď idete na dovolenku, je ťažké sa vrátiť. Takže celé tri mesiace boli veľmi ťažké.“
Nakoniec bola jednou z mála elitných gymnastiek, ktoré sa mohli vrátiť do telocvične na osamelý tréning. Začiatkom tohto roka sa preto jej ambície prispôsobili obmedzeniam vyplývajúcim z pandémie. Ale veci sa len zrýchlili.
„Mojím cieľom bolo zotaviť sa z tréningu počas pandémie. Vrátiť sa na medzinárodnú scénu a prispôsobiť sa tomu, aký bol život predtým. Potom sa mi však rozbehla moja prvá európska súťaž. Zároveň som tvrdo pracoval, aby som sa tam dostal.“ a výsledky to ukázali. Potom to bolo šesť mesiacov na svete a ja som chcel urobiť to isté. A neuveriteľne tvrdo som na tom pracoval. Počas toho roka som si uvedomil svoj potenciál a snažil som sa dostať do finále. bol to skutočne neskutočný pocit.“
Osvedčenie o odchode dvojčiat bude v najbližších mesiacoch prioritou. Stali sa z nich ale experti na time management a nie je ľahké sa im čudovať. Nebyť toho gymnastického tábora, určite by ich našli spolu v galských a futbalových tímoch. Náhoda ich zaviedla rôznymi smermi, no zostali ako zlodeji. A to majú len osemnásť: Športová kariéra dvojčiat Slivencov naberá na obrátkach. V najbližších rokoch o nich budete ešte veľa počuť.
„Ocenený vedec zombie. Odborník na hudbu. Odborník na jedlo. Problémár.“