„Myslím, že tam možno bol veľký povzdych,“ povedal pán Nagley. „A boli sme veľmi radi, že sme mohli potvrdiť, že s nami kozmická loď stále hovorí.“

Dielo získalo vysoké hodnotenie od predstaviteľov NASA v USA.

„Pracovníci DSN v Canberre odviedli za pandemických podmienok úžasnú prácu, len aby vylepšili DSS 43,“ uviedla Susan Dowd, manažérka misie projektu Voyager a manažérka medziplanetárnej siete v Jet Propulsion Laboratory. „Mám stopercentnú dôveru v túto anténu, že bude fungovať ešte niekoľko desaťročí. Dlhá minulosť je, keď Voyagers skončili.“

Voyager 1 a Voyager 2 držia rekordy na najväčšiu vzdialenosť, akú kozmická loď kedy ušla, a na najdlhšiu operačnú misiu. Voyager 2 mal v priebehu rokov nejaké štikútanie, stále si však cíti cestu v tme. Objavy o hraniciach, ktoré oddeľujú našu slnečnú sústavu od zvyšku Mliečnej dráhy.

„Videl som, že vedci z astrofyzikálneho prostredia sa teraz pozerajú na údaje z Voyageru a snažia sa ich spojiť s údajmi, ktoré majú z pozemných alebo iných vesmírnych ďalekohľadov,“ uviedla pani Doddová. „Je vzrušujúce prejsť z planetárnej misie na misiu slnečnej fyziky a teraz prakticky na astrofyzikálnu misiu.“

Keď Voyager 2 naďalej kričí, pani Dodd a jej kolegovia sa pripravujú na vypnutie jedného z vedeckých senzorov, nabitého nízkoenergetického časticového prístroja. Týmto spôsobom zabezpečíte, že obmedzený zdroj energie pre kozmickú loď môže udržiavať jej ďalšie systémy, najmä komunikačnú anténu, dostatočne teplé na to, aby fungovali.

To by síce znížilo vedeckú produkciu kozmickej lode, hlavným cieľom však teraz je dlhovekosť.

„Výzvou nie je nová technológia ani veľké objavy,“ uviedla pani Doddová. „Výzvou je udržať ho v činnosti čo najdlhšie a čo najdlhšie vrátiť vedecké údaje.“

Tím odhaduje, že obe kozmické lode by mohli fungovať ešte ďalšie štyri až osem rokov a minulý rok dala NASA tímu ďalšie tri roky letu.