Dubaj, Spojené arabské emiráty (KN) – Emisie skleníkových plynov vzrástli v prvom štvrťroku v Európskej únii od roku 2020. údajov V utorok ju zverejnil Eurostat, ale stále je pod úrovňou spred pandémie Covid.

Eurostat, štatistický úrad Európskej únie, meria emisie skleníkových plynov z ekonomických činností vrátane dopravy, výroby, priemyslu a domácností. Medzi emisie patria okrem iných plynov oxid uhličitý, oxid dusný a metán.

„Každý skleníkový plyn má iný potenciál spôsobiť globálne otepľovanie v závislosti od jeho radiačných vlastností, jeho molekulovej hmotnosti a dĺžky času, počas ktorého zostáva v atmosfére,“ vysvetlil úrad. Každému plynu je priradená miera označovaná ako potenciál globálneho otepľovania (GWP), ktorú možno použiť na premenu emisií skleníkových plynov na mieru známu ako ekvivalent oxidu uhličitého alebo oxid uhličitý.

Emisie majú vo všeobecnosti klesajúci trend od posledného štvrťroka 2010, kedy boli namerané až na 1 187 Mt CO2e. Dlhodobé údaje tiež naznačujú, že emisie sú sezónne, zvyčajne prudko stúpajú v prvom a štvrtom štvrťroku a klesajú v druhom a treťom štvrťroku. Údaje ukazujú, že v druhom štvrťroku 2020, zatiaľ čo pandémia Covid-19 zastavila veľkú časť kontinentu, emisie klesli na 742 miliónov ton ekvivalentu oxidu uhličitého.

Potom sa emisie zvýšili na 843 miliónov ton do tretieho štvrťroka 2020 a 973 miliónov do prvého štvrťroka 2021. Prvý štvrťrok 2022 viedol k 1,029 milióna ton emisií, čo je stále tesne pod hranicou 1 035 miliónov ton, merané v prvom štvrťroku 2022. 2019, posledný rok pred pandémiou.

Eurostat uviedol, že „tento nárast je z veľkej časti spôsobený vplyvom hospodárskeho oživenia po prudkom poklese aktivity spôsobenom krízou COVID-19“.

Medzi sektory zodpovedné za najviac emisií patria domácnosti s 24 % merateľných emisií, verejné služby s 21 %, výroba s 20 %, poľnohospodárstvo s 12 % a doprava a skladovanie s 10 %. Spotrebiteľské emisie sa započítavajú do kategórie domácností spolu s osobnými vozidlami. Komerčná doprava, vrátane leteckých spoločností, nákladnej dopravy a taxíkov, sa účtuje v sektore dopravy a skladovania. Sektormi s najvyšším nárastom emisií boli doprava, skladovanie, ťažba a stavebníctvo.

Z geografického hľadiska boli zvýšené emisie namerané vo všetkých členských štátoch okrem Slovenska, Fínska a Holandska. Emisie na Slovensku zostali na rovnakej úrovni, zatiaľ čo vo Fínsku sa emisie za posledný rok znížili o 1 % a v Holandsku o 9 %. Na druhej strane medzi krajiny s najväčším nárastom emisií patrí Bulharsko s 38 %, Malta s 21 % a Írsko s 20 %.

Eurostat vysvetlil, že „účty emisií do ovzdušia merajú interakciu medzi hospodárstvom a životným prostredím s ohľadom na emisie do ovzdušia, aby bolo možné posúdiť, či sú súčasné výrobné a spotrebné činnosti na ceste udržateľného rozvoja.“ „Údaje získané z výpočtov emisií do ovzdušia tak môžu slúžiť ako základ pre politické rozhodovanie a podporovať politiky zamerané na neustály hospodársky rast a trvalo udržateľný rozvoj.“

V roku 2020 Európska komisia, výkonný orgán EÚ, prijala politiky známe ako „Európska zelená dohoda“, ktorých cieľom je znížiť emisie skleníkových plynov o 50 % do roku 2030 a stať sa čistým producentom emisií do roku 2050. EÚ je tiež zmluvnou stranou širšej dohody . Podpísanie Parížskej klimatickej dohody v roku 2015.

podľa Globálny uhlíkový projektEurópska únia urobila v znižovaní emisií skleníkových plynov od roku 2000 do roku 2020 väčší pokrok ako ktorékoľvek iné politické oddelenie s priemerným ročným poklesom o 2,8 %. Ale škrty v Európskej únii – av menšej miere v Spojených štátoch – boli podľa GCP kompenzované zvýšenými emisiami v Číne a ďalších rozvojových krajinách.