Národné vlajky členských krajín NATO sú viditeľné v deň stretnutia ministrov zahraničných vecí počas ruskej invázie na Ukrajinu v sídle aliancie v Bruseli, Belgicko, 4. marca 2022. REUTERS/Yves Hermann

BRUSEL – Ministri zahraničných vecí Európskej únie na piatkovom stretnutí v Bruseli uviedli, že blok posilní sankcie proti Rusku, ale odolal výzvam Kyjeva na vojenskú akciu, ktorá by vtiahla vojenskú alianciu NATO do vojny.

Najvyšší diplomat bloku Josep Borrell v Bruseli na rokovaniach s NATO a Európskou úniou uviedol, že na stole zostávajú všetky možnosti týkajúce sa nových sankcií proti Rusku za inváziu do susednej Ukrajiny.

„Všetko sa pozrieme,“ povedal Borrell novinárom v odpovedi na otázku o možnom pozastavení dovozu plynu do EÚ z Ruska.

Írsky minister zahraničných vecí Simon Coveney uviedol, že štvrté kolo sankcií by mohlo ovplyvniť prístup viacerých ruských bánk k medzinárodnému transferovému systému SWIFT, zablokovať ruské lode v európskych prístavoch a obmedziť dovoz z Ruska.

„Pochybujem tiež, že zakážeme aj iné dovozy ako oceľ, drevo, hliník a možno aj uhlie,“ povedal.

Bezprostredne však nebolo jasné, kedy sa Európska únia s 27 členmi dokáže dohodnúť na konkrétnych opatreniach vzhľadom na rozpory členských štátov v otázke riešenia Moskvy a veľkej závislosti niektorých krajín od ruských dodávok energie.

„Západ dováža každý deň energiu z Ruska v hodnote 700 miliónov dolárov,“ uviedol think tank Eurointelligence v poznámke.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vyzval západných spojencov, aby od začiatku invázie do Moskvy pred deviatimi dňami zaviedli bezletovú zónu, pričom Rusko bombarduje mestá a privedie boj do najväčšej európskej jadrovej elektrárne.

Západné mocnosti už potrestali Rusko, a to aj obmedzením činnosti centrálnej banky a konfiškáciou majetku oligarchu.

Členovia NATO poslali na Ukrajinu zbrane, ale zastavili vojenskú akciu, ktorá by ich dostala do priameho konfliktu s nukleárne vyzbrojeným Ruskom.

Americký minister zahraničných vecí Anthony Blinken v piatok uviedol, že aliancia bude brániť „každý centimeter“ územia NATO pred útokom. Ukrajina, bývalá sovietska republika a dcérska spoločnosť Moskovského prielivu, ktorá chce vstúpiť do Európskej únie a Západného vojenského klubu, nie je v súčasnosti členom ani jednej z nich.

„Naša aliancia je obranná aliancia. Nevyhľadávame konflikt. Ale ak nás konflikt zasiahne, sme naň pripravení,“ povedal Blinken.

Zatiaľ čo niektoré krajiny NATO naznačili ochotu diskutovať o bezletovej zóne, vyjadrili svoje výhrady jasne.

Kanadská ministerka zahraničných vecí Melanie Jolie uviedla, že NATO by sa malo vyhnúť vyvolaniu širšieho konfliktu. Francúzsky prezidentský úrad označil požiadavku na bezletovú zónu za „veľmi ťažké splniť“.

jadrová panika

Putin spustil svoju „špeciálnu vojenskú operáciu“ s cieľom zbaviť sa podľa neho fašistickej vlády na Ukrajine a demilitarizovať krajinu. Zelenskyj hovorí, že Moskva sa snaží zabrániť tomu, aby liberálna demokracia prekvitala na ruských hraniciach.

„Pravdou je, že NATO neohrozuje Putina, ale skôr túžbu po slobode na Ukrajine. Chce túto túžbu po slobode zlomiť – na Ukrajine, ako aj vo svojej vlastnej krajine,“ povedala nemecká ministerka zahraničia Annalina Bierbock.

Na znak stupňujúceho sa nebezpečenstva vojny bol v piatok v areáli najväčšej európskej jadrovej elektrárne na Ukrajine uhasený mohutný požiar po bojoch, ktoré vyvolali celosvetový poplach. Predstavitelia uviedli, že továreň v Záporoží po ovládnutí ruskými silami fungovala normálne.

Barbock povedal, že jadrová infraštruktúra by mala zostať mimo vojny. Dodala, že 27-členná Európska únia poskytne Ukrajine humanitárnu pomoc a poskytne útočisko jej utečencom, okrem toho, že prikročí k ďalším sankciám proti Rusku.

Zelenskyj vo štvrtok povedal, že ak spojenci nesplnia jeho požiadavku na ochranu ukrajinského vzdušného priestoru, mali by namiesto toho dodať Kyjevu viac bojových lietadiel.

„Máme 15 jadrových blokov, takže tieto dva bloky na východe sú blízko frontovej línie vojny. Nie je to len ukrajinská záležitosť,“ povedal pre agentúru Reuters minister energetiky Herman Halušenko. „Bojujeme. Budeme bojovať až do konca.“

Ďalšie správy od Sabine Siebold, Barta Meijera, Francesca Guaracchia, Philipa Blinkinsopa, Johna Irisha a Simona Lewisa, napísala Gabriela Bachinska; Strih Frank Jack Daniel

Naše kritériá: Thomson Reuters Trust Principles.