Európa je pre Čechov a Slovákov, ktorí odmietajú voliť v EÚ, „príliš ďaleko“.

Počas posledných volieb do Európskeho parlamentu pred piatimi rokmi sa takmer všetci voliči v malej českej obci Vrisová zdržali hlasovania. Svoj hlas odovzdalo len 27 ľudí, teda iba deväť percent.

Apatia odzrkadľovala krajinu ako celok: Česká republika a susedné Slovensko mali vo voľbách v roku 2019 najnižšiu účasť v EÚ, a to 29 % a 23 %. Priemerná hmotnosť bola viac ako 50 percent.

To neznamená, že 424 obyvateľov, ktorí žijú vo Vrešovej, je ľahostajných – počas posledných miestnych volieb v roku 2022 prišlo do volebnej miestnosti odovzdať svoj hlas neuveriteľných 69 percent.

Len si myslia, že na ich hlase v eurovoľbách nebude veľmi záležať.

Reklama – Pokračujte rolovaním

„Veľa ľudí si tu myslí, že neovplyvnia dianie v Európskom parlamente,“ povedal František Gašpar (35), bývalý stavebný robotník a zástupca starostu obce.

Česká komisárka pre Európsku úniu Věra Jourová pre AFP povedala, že voličská apatia v Českej republike a na Slovensku „je spôsobená presvedčením, že môj hlas nič nezmení“.

Dodala, že voliči „majú iné problémy. Zaujímajú sa o celoštátnu a miestnu politiku.“

Reklama – Pokračujte rolovaním

Všetci obyvatelia Vrisovej bývajú v štyroch bytových domoch, ktoré pôvodne slúžili ako ubytovne pre rozľahlú elektráreň cez hlavnú cestu.

Väčšina z nich patrí k značne chudobnej rómskej menšine v krajine, ktorá zápasí s nezamestnanosťou a vysokou infláciou.

„Niektorí (ľudia) majú dosť problémov a o politiku sa vôbec nestarajú,“ povedal pre agentúru AFP zástupca primátora.

Reklama – Pokračujte rolovaním

V nedávne popoludnie sa zdalo, že hŕstka obyvateľov, ktorí sa na konci dňa vracali domov z práce, potvrdila jeho názor.

Keď sa po daždi vzduchom šírila vôňa varenej večere, všetci hovorili, že sú príliš unavení na to, aby hovorili o politike.

READ  O2 Slovakia začne budúci mesiac vypínať 3G siete a prijme 4G a 5G siete

Hoci sú Česko a Slovensko členmi EÚ už 20 rokov, podľa pozorovateľov sa myšlienka, že miestne hlasy môžu niečo zmeniť, v ďalekom Bruseli úplne neujala.

Reklama – Pokračujte rolovaním

Obe krajiny tvorili štát Československo až do ich pokojného odtrhnutia v roku 1993, po desaťročiach totalitnej komunistickej vlády.

Obaja vstúpili do Európskej únie v roku 2004 a Slovensko do eurozóny v roku 2009.

Martin Dvořák, český minister pre záležitosti Európskej únie, povedal: „Česi si plne neuvedomujú, aké dôležité sú tieto voľby.“

Reklama – Pokračujte rolovaním

„Je to pre nich príliš ďaleko. Je to zvláštny Brusel, ktorému nerozumejú, a nevedia, ako funguje Európska únia,“ povedal pre agentúru AFP.

Peter Gast, analytik Metropolitnej univerzity v Prahe, obvinil z nedostatku informovanosti o tom, čo vlastne Európsky parlament robí.

„Ľudia necítia potrebu ísť voliť, pretože si myslia, že Európska únia pre nich nerobí dosť,“ povedal pre agentúru AFP.

Voličov frustrovali aj kritici bloku, ktorí dominujú sociálnym médiám, hoci nie všetci Česi a Slováci sú euroskeptickí.

V nedávnom prieskume výskumníkov z Central European Prospects Foundation sa 58 % Čechov a 68 % Slovákov vyjadrilo, že členstvo v EÚ je pre ich krajinu prospešné.

Pavol Baboš, analytik z Univerzity Komenského v Bratislave, uviedol, že slovenskí voliči majú problém pochopiť „zmysel volieb do EÚ“, pričom obviňujú z nízkej informovanosti politikov.

Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Mitsola začiatkom tohto roka v Prahe priznala, že politici neurobili dosť.

„Mohli sme to urobiť lepšie a musíme to byť my, ktorí to musíme priznať, pretože ak to neurobíme, voliči nájdu útechu na politickej strane a to nie je to, čo chceme,“ povedala.

Zástupca starostu vo Vrešovej dúfa, že účasť stúpne, keďže obyvatelia uvidia výhody eurofondov vo svojom každodennom živote.

READ  Víkend: Strávte noc uprostred lesov v lietadle

Je zaneprázdnený riešením miestnych problémov – rozširovaním možností bývania vo Vrešovej a hľadaním miesta na pristátie vrtuľníka pre slovenského rappera pred jeho koncertom tu.

Pýši sa novým ihriskom, vynovenou miestnou krčmou a obchodom, ktorý prevádzkujú samotní dedinčania.

„Urobili sme to z vlastných peňazí,“ povedal Gaspard, pretože zmysel pre komunitu je vždy prítomný, keď nazýva bar „naše miesto.“

„Uchádzame sa však aj o ponuku peňazí EÚ,“ dodal.

Frišová v súčasnosti vedie dva projekty sociálnej starostlivosti financované Európskou úniou.

„Najali pár ľudí, čo je skvelé,“ povedal Gaspard.

„Takže možno miestni môžu konečne ísť voliť, keď vidia výhody.“

frj-amj/spb/yad

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *