Už je to takmer pol roka, čo sa Chorvátsko stalo dvadsiatym členom eurozóny (EA), a teda vstupom do Schengenu pekne zavŕšilo svoje desiate výročie členstva v EÚ (2013). Chorvátsko bolo od samého začiatku, podobne ako Slovinsko (vstúpilo do Európskej únie v roku 2004 a vstup do eurozóny v roku 2007), odhodlané zaviesť euro čo najskôr, vzhľadom na historicky zdedenú vysokú úroveň eura v celom hospodárstvom, najmä z dôvodu vysokej závislosti od cestovného ruchu a obchodnej/finančnej angažovanosti voči krajinám, s ktorými dnes zdieľa spoločnú európsku menu. V dôsledku komplexnej kombinácie domácich a vonkajších faktorov však Chorvátsko nedokázalo zaviesť euro tak rýchlo ako susedné Slovinsko.
Stojí za zmienku, že strategický cieľ prijatia eura išiel ruka v ruke so vstupom Chorvátska do Európskej únie, čo je takmer desať rokov dozadu. Ako ukazujú príklady stredoeurópskych členov EÚ, Českej republiky, Maďarska a Poľska, tento záväzok sám o sebe – Demark je jediným členom EÚ s doložkou o neúčasti – nie je zárukou rýchleho prijatia eura: CE-3 je ešte ďaleko od vstupom do menového bloku, pričom každý z nich je členom Európskej únie takmer o desaťročie dlhšie ako Chorvátsko. V ktorej krajine CE-3 momentálne vidíme ambície vstúpiť do eura (nehovoríme o spoločnej politickej vízii či starostlivom plánovaní). Na tomto pozadí je pôsobivé, že Chorvátsko strávilo len 2,5 roka v „čakárni“ v ERM II eurozóny. Navyše, najmä vzhľadom na viaceré krízy za posledné tri roky, nie je prehnané povedať, že posledná etapa zavedenia eura v Chorvátsku bola rýchla a hladká (menej času na ERM II strávilo iba Grécko). Cesta k euru však nebola jednoduchá.
„Chorvátsko dosiahlo v posledných rokoch veľký pokrok, pokiaľ ide o reálnu konvergenciu k eurozóne. Jeho HDP na obyvateľa, ktorý bol v roku 2012 približne 55 % priemeru eurozóny, dosiahne v roku 2022 niečo vyše 70 %. Udržateľný, trvalý rast si však vyžaduje zvýšená produktivita a konkurencieschopnosť. Na urýchlenie skutočnej konvergencie potrebuje Chorvátsko vykonať štrukturálne reformy, najmä vo verejnom sektore. Rozhodujúcu úlohu pri riadení hospodárskeho rastu bude zohrávať aj posilnenie inštitucionálnej kapacity a právneho štátu. Vstupom do eurozóny získalo Chorvátsku možnosť zastupovať záujmy malej krajiny v prestížnej spoločnosti a posilnila si svoje geopolitické postavenie.
Dorota Strasch, vedúca oddelenia strednej a východnej Európy a vedúca výskumu v RBI Poľsko
Zrinka Živkovi-Matijević, vedúca výskumu, RB Chorvátsko
„Chorvátsko bolo od začiatku jasne rozhodnuté zaviesť euro čo najskôr, najmä kvôli historicky zdedenému vysokému stupňu euroizácie v celej ekonomike, veľkej závislosti od cestovného ruchu a špecifickej expozícii voči krajinám, s ktorými zdieľa svoju menu. Dnes však cesta k eurozóne nebola jednoduchá, teraz je veľkou príležitosťou, že Chorvátsko v „prominentnom spoločenstve“ môže vstupom do eurozóny zastupovať aj záujmy malej krajiny a zároveň posilniť svoju geopolitickú pozíciu. .“
„Domáci trh bankových služieb je dokonalým odrazom novej dynamiky v ekonomike. Medzi šiestimi hlavnými regionálnymi bankovými trhmi (PL, CZ, HU, SK, RO, HR) bolo Chorvátsko na začiatku roku 2000 na štvrtom mieste. Rastový výkon v roku 2010 spolu s makroekonomickou neistotou viedli k relatívnej strate dôležitosti. Chorvátsky bankový trh preto klesol na regionálne 6. miesto. (2000), podiel Chorvátska na regionálnych expozíciách západných bánk sa zotavoval a vrátil sa na 5,6 % ( koniec roka 2022). To sa rovná Relatívne lepšiemu rastu expozície o 30 % (od júna 2020), v porovnaní s rastom regionálneho bankového sektora o 10-15 % Pozitívny vývoj pripisujeme jasnej perspektíve vstupu do eura, najmä ako riziko/ pomer odmeňovania v bankovníctve v strednej a východnej Európe v súčasnosti klesá v prospech „eurových trhov“, akými sú Slovensko a Chorvátsko v dôsledku rozsiahlych zmien na trhoch s eurom.
Gunter Deuber, hlavný ekonóm, Raiffeisen Research, RBI
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“
