BRUSEL 17. júla (TASR) – Viac ako 50 lídrov z Európskej únie, Latinskej Ameriky a Karibiku bude mať v pondelok svoj prvý samit po ôsmich rokoch, čo je impulzom k úsiliu Európskej únie o nových politických a ekonomických spojencov podnietených Európskou úniou. Ukrajinská vojna a Ukrajina. Čína podozrivá.
Na dvojdňovom summite EÚ-CELAC v Bruseli sa očakáva, že obe strany budú mať záujem o hospodárske partnerstvá, no chúlostivé diskusie o ruskej invázii na Ukrajinu a úlohe Európy v obchode s otrokmi môžu rozhovory skomplikovať.
Nech už to dopadne akokoľvek, predstavitelia uviedli, že samotné stretnutie znamenalo krok k pevnejším väzbám.
„Najdôležitejšou otázkou na stretnutí je samotné stretnutie,“ povedal malej skupine novinárov v Bruseli podtajomník zahraničných vecí Argentíny pre Latinskú Ameriku a Karibik Gustavo Martinez Pandiani. „Po ôsmich rokoch sme konečne schopní znovu sa spojiť.“
EÚ povedala, že chce spoločnú deklaráciu odsudzujúcu Rusko, no vie, že to bude ťažké dosiahnuť. Zatiaľ čo väčšina krajín Spoločenstva latinskoamerických a karibských štátov podporila vo februári rezolúciu OSN vyzývajúcu na okamžité stiahnutie ruských síl, Nikaragua hlasovala proti a Bolívia, Kuba a Salvádor sa zdržali hlasovania.
Brazílsky prezident Luiz Inácio Lula da Silva sa predstavil ako potenciálny neutrálny mierový sprostredkovateľ.
A Európska únia sa odrezala od Ruska, ktoré bolo až do vypuknutia ukrajinskej vojny vo februári minulého roka najväčším dodávateľom plynu do Európskej únie.
Chce tiež znížiť svoju závislosť od Číny a vybudovať spojenectvá so „spoľahlivými partnermi“, aby otvorila viac trhov obchodu, zabezpečila nerasty nevyhnutné pre elektromobily a širší prechod na nízkouhlíkové hospodárstvo, dodávateľský reťazec, ktorému dominuje Čína.
EÚ uznala, že niekedy zanedbávala svojich partnerov v Latinskej Amerike, keďže Čína v regióne rastie, ale pravidelné samity medzi EÚ a Spoločenstvom štátov Latinskej Ameriky a Karibiku môžu byť protiváhou Pekingu.
Všetkých 60 lídrov bolo pozvaných na rokovania v Bruseli, ale prezidenti Salvádoru, Mexika, Peru a Venezuely patria medzi tých, od ktorých sa neočakáva, že pocestujú.
Hoci partneri CELAC chcú investovať v EÚ, vo všeobecnosti chcú ekonomické výhody spracovania a výroby lítiových batérií alebo elektrických vozidiel, a nie nižšie výnosy z nábojových kovov, ktoré sa majú spracovávať inde.
Európska únia presadzuje obchodnú dohodu s Čile, najväčším svetovým producentom medi a druhým najväčším producentom lítia, a predstavitelia uviedli, že dohoda by mohla vstúpiť do platnosti budúci rok.
Usiluje sa tiež o otvorenie obchodných dohôd, ktoré uzavrela s Mexikom v roku 2018 a s blokom Mercosur, ktorý tvoria Argentína, Brazília, Paraguaj a Uruguaj v roku 2019, hoci úradníci bagatelizovali očakávania prelomov počas summitu.
Európska únia a Argentína podpíšu pred začiatkom summitu memorandum o porozumení o spolupráci v oblasti energetiky.
EÚ môže tiež poskytnúť podrobnosti o plánoch investovať 10 miliárd eur (11,2 miliardy USD) do projektov infraštruktúry pre spoločenstvo Latinskej Ameriky a Karibiku v rámci iniciatívy Global Gateway (1 USD = 0,8907 eur).
(Správa Philipa Blenkinsopa) Strih Barbara Lewis
Naše štandardy: Thomson Reuters Trust Principles.
„Študent. Nadšenec kávy. Badateľ priateľský k hipsterom. Zlý podnikateľ. Extrémny internetový fanatik.“