Na okraj však francúzska ministerka energetiky Agnes Pannier-Ronach v utorok vyzvala ďalších 12 krajín, aby diskutovali o „jadrovej aliancii“.

„Rád by som vám pripomenul, že jadrová energia sa podieľa 25 percentami na výrobe elektriny v Európe,“ povedala Panier-Ronach. „Bude to jeden z dôležitých nízkouhlíkových zdrojov energie spolu s veternou a solárnou energiou, ktorý nám pomôže dosiahnuť uhlíkovú neutralitu.“

Neskôr vysvetlila, že stretnutie bude príležitosťou na diskusiu o „výskume, dodávateľskom reťazci a otázkach jadrového odpadu“.

Tradične pronukleárnymi členmi sú Rumunsko, Bulharsko, Slovensko, Česká republika, Maďarsko, Poľsko, Slovinsko a Fínsko. Zúčastní sa aj novopripojené Chorvátsko, Holandsko, Taliansko a Švédsko.

Ide o posledný krok v prebiehajúcom spore s Nemeckom, ktoré postupne vyraďuje jadrovú energiu a ktorého vyjednávači zdôraznili, že jadrová elektrina by sa nemala rovnať elektrickej energii získanej zo slnečnej a veternej energie.

Ďalšie krajiny, ktoré sa nezúčastnili, boli Belgicko a Luxembursko, kde minister energetiky Claude Tormes povedal, že jadrová energia je „príliš pomalá“.

„Vybudovanie nového jadrového zariadenia trvá 12 až 15 rokov,“ povedal. „Ak chceme vyhrať preteky proti klimatickým zmenám, musíme byť rýchli.“

Francúzske stretnutie nasleduje po intenzívnom francúzskom tlaku na zahrnutie jadrovej energie do nedávnych pravidiel Európskej komisie pre zelený vodík, ktorý pozostáva z elektriny získanej z veternej a slnečnej energie, ale teraz umožňuje aj jadrovú energiu ako zdroj energie.

Reforma trhu s elektrinou

Ďalším bodom programu je reforma trhu s elektrinou v EÚ. Komisia prisľúbila reformu po tom, čo minuloročné prerušenie dodávok plynu v Rusku spôsobilo prudký nárast cien elektriny.

Európske ceny energie sú určované takzvaným hraničným cenovým systémom, v rámci ktorého sa na uspokojenie dopytu v ktorýkoľvek deň zavolá najdrahšia elektráreň, ktorá určuje veľkoobchodné ceny elektriny pre všetkých dodávateľov.

To znamená, že plynové elektrárne, ktoré sú stále nevyhnutné na udržanie osvetlenia v mnohých krajinách, majú tendenciu určovať cenu elektriny pre zvyšok trhu, aj keď obnoviteľnú energiu možno vyrábať lacnejšie.

Grécko, Španielsko a Francúzsko presadzujú hlbokú reformu založenú na dlhodobých zmluvách s pevnými cenami s výrobcami elektriny, ktoré sú menej prispôsobivé a flexibilné, ale môžu chrániť pred prudkým nárastom cien.

ale skupina Sedem krajín na čele s Nemeckom je proti hlbokým reformám a varovalo pred príliš rýchlou zmenou režimu. „Vďaka spoločnému energetickému trhu sme vyšli z krízy s obmedzenými škodami,“ povedal v pondelok nemecký minister pre klímu Sven Gigold.

Gigold tiež povedal, že najlepší spôsob, ako znížiť ceny, je používať menej energie a viac investovať do obnoviteľných zdrojov.

Hoci Nemecko tiež podporuje dlhodobé zmluvy s výrobcami elektriny, povedal, že tieto zmluvy by mali byť skôr „dobrovoľné“ než pevné, ako to navrhuje Francúzsko a Španielsko.

Panier Ronacher v pondelok uviedol, že cieľom Francúzska je dohodnúť sa na reforme pred európskymi voľbami. Ale ani s tým Berlín nesúhlasí a radšej by namiesto toho pokračoval v reformách až po voľbách v máji 2024.

Komisia predloží návrh reformy 16. marca.