Šéf Európskej komisie vyzval členské štáty, aby „rýchlo“ dodali Ukrajine zbrojné systémy a naznačil, že ďalšie kolo sankcií EÚ by sa mohlo zamerať na mocnú ruskú Sberbank a zahŕňať embargo na ruskú ropu.

„Týka sa to všetkých členských štátov: tých, ktoré musia konať rýchlo, pretože len tak môže Ukrajina prežiť svoj ostrý obranný boj proti Rusku,“ povedala Ursula von der Leyen pre nemecký denník Bild am Sonntag.

Zdá sa, že viaceré európske krajiny sa zdráhajú vyvážať ťažké zbrane, ako sú tanky či bojové lietadlá, v obavách, že by takýto krok mohol oficiálne prerásť vojnu na Ukrajine do priameho konfliktu medzi Ruskom a členskými štátmi NATO.

Von der Leyenová vyzvala európskych lídrov, aby neodkladali rozhodnutia o triednych rozdieloch.

„Nerozlišujem ťažké a ľahké zbrane,“ povedala. Ukrajina musí mať všetko, čo potrebuje na svoju obranu a čo zvládne.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vo svojom sobotňajšom nočnom video prejave k národu zdôraznil, že Ukrajina potrebuje väčšiu materiálnu podporu od Západu, aby mohla zachrániť obliehané mesto Mariupol.

„Buď naši partneri dajú Ukrajine všetky potrebné ťažké zbrane, lietadlá a to bez preháňania okamžite, aby sme mohli znížiť tlak okupantov na Mariupol a prelomiť blokádu“, alebo to urobíme prostredníctvom rokovaní, kde bude úloha naši partneri musia byť rozhodní, povedal.

Česká republika sa začiatkom tohto mesiaca stala prvou krajinou NATO, ktorá dopravila tanky na Ukrajinu od začiatku vojny 24. februára. Slovensko nasledovalo dodávkou systému protivzdušnej obrany S-300 a Spojené štáty minulú stredu oznámili, že Ukrajine poskytnú vrtuľníky, húfnice a ďalšiu techniku.

Iné krajiny, ako napríklad Nemecko, sa pri otázke ťažkých zbraní pozastavili s argumentom, že to nemôžu urobiť bez toho, aby sa znížili záväzky NATO v iných regiónoch, alebo že je najprv potrebná spoločná pozícia medzi členmi západnej aliancie.

V oficiálnej diplomatickej nóte zaslanej Washingtonu minulý týždeň Moskva varovala, že zásielky „najcitlivejších“ zbraňových systémov NATO môžu viesť k „nepredvídaným následkom“.

Von der Leyen vo svojom rozhovore pre Bild am Sonntag povedala, že európski občania by sa mali psychicky pripraviť na zdĺhavý vojenský konflikt na Ukrajine.

„Musíme urobiť všetko pre to, aby sme to dokončili čo najrýchlejšie,“ povedal nemecký politik. „Zároveň sa musíme pripraviť na to, že vojna môže trvať v najhoršom prípade mesiace, možno roky.“

O šiestom balíku sankcií EÚ, ktorý sa v súčasnosti pripravuje v Bruseli, von der Leyen povedala: „Naďalej sa zaoberáme bankovým sektorom, najmä bankou Sberbank, ktorá samotná tvorí 37 % ruského bankového sektora. A samozrejme, že sa zaoberáme s energetickými problémami.“

Európska únia doteraz Sberbank unikala, pretože spolu s Gazprombankou je jedným z hlavných kanálov platieb za ruskú ropu a plyn.

Šéf komisie uviedol, že prioritou by malo byť zníženie Putinových finančných ziskov. „S ropou sa obchoduje globálne,“ povedala. „Čo by sa nemalo stať, je, že Putin dostane na iných trhoch vyššie výnosy za dodávky, ktoré by inak smerovali do EÚ. Takže v súčasnosti pracujeme na vývoji inteligentných mechanizmov, aby ďalšia úroveň sankcií mohla zahŕňať aj ropu.“

Von der Leyenová uviedla, že ekonomické sankcie mali zničujúci vplyv na ruskú ekonomiku, pričom sa očakáva, že HDP krajiny sa zníži o 11 %. „Národný bankrot Ruska je len otázkou času,“ povedala. „Touto vojnou Putin ničí aj svoju krajinu a budúcnosť svojho ľudu.“