Susedia a spojenci NATO Grécko a Turecko sú v rozpore v mnohých otázkach vrátane územných sporov a Cypru.

Grécky premiér uviedol, že je znepokojený tým, že odpoveď západných mocností na kroky Turecka ich povzbudzuje, aby konali neprijateľným spôsobom.

Vyjadrenie Kyriakosa Mitsotakisa prišlo v piatok po stretnutí s odchádzajúcou nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou, ktorá bola v Aténach na nedávnej oficiálnej návšteve.

„Obávam sa, že západný pokoj podporuje turecké svojvoľné konanie a je načase premeniť európske princípy na európsku politiku a predovšetkým európske praktiky proti tým, ktorí ich zneužívajú,“ povedal.

Susedia a spojenci NATO Grécko a Turecko sú v rozpore v mnohých otázkach vrátane územných sporov v Egejskom mori, ktoré ich rozdeľujú, a práv na prieskum vo východnom Stredomorí a na etnicky rozdelenom ostrove Cyprus.

Nikto sa nesnaží o definitívne prerušenie vzťahov medzi EÚ a Tureckom. „Nebude to nič dobré pre Európu, pre Grécko a v konečnom dôsledku pre Turecko,“ povedal Mitsotakis.

Turecko je oficiálnym kandidátom na vstup do 27-člennej Európskej únie už viac ako dve desaťročia, no vzťahy s týmto blokom sa v poslednom čase tiež zhoršili.

„Myslím si, že s Tureckom by sa malo zaobchádzať ako s členom NATO a Tureckom ako s naším susedom takým spôsobom, aby sme dali jasne najavo, že je v našom záujme mať s Tureckom rozumné vzťahy,“ povedala Merkelová. „Aj s našimi rozdielmi, napríklad aj v otázkach ľudských práv.“

Nemecko v minulosti zdôrazňovalo, že pre zlepšenie vzťahov s Tureckom je nevyhnutný dialóg. Grécko trvá na tom, že je otvorené dialógu so svojím susedom, ale na oboch stranách musí existovať podobná vôľa. Turecko tiež uviedlo, že je pripravené rokovať a obaja sú zapojení do série diskusií o budovaní dôvery na nízkej úrovni.

Na jednej strane Grécko podáva ruku priateľstva; Na druhej strane, Grécko bude prvé, kto bude brániť svoju suverenitu a svoje suverénne práva, ak bude mať pocit, že sú nejakým spôsobom porušované,“ povedal Mitsotakis.

Napätie vzplane

Grécko a Turecko sa minulý rok takmer stretli, keď vyslali vojnové lode do morských oblastí, ktoré považovali za svoje. Hoci sa tieto scény neopakovali, tieto dve krajiny pravidelne strieľajú nad Cyprom, proti ktorému Turecko neustále vyzývalo, aby zabránilo ostrovu vo východnom Stredomorí v ťažbe ropy a plynu na mori.

Medzinárodne uznávaná grécko-cyperská vláda vydala licencie na prieskum ropy a zemného plynu na mori, čo je krok, ktorý podľa Turecka nerešpektuje práva komunity tureckých Cyperčanov na ostrove.

Námorné výhradné ekonomické zóny sú morské oblasti dohodnuté medzi susednými krajinami a definujú miesta, kde má krajina obchodné práva, ako napríklad právo na prieskum uhľovodíkov. Tieto oblasti môžu siahať až do 200 námorných míľ (370 km) od pobrežia, alebo ak je morská oblasť zdieľaná s inou krajinou, vzdialenosť medzi nimi je rovnaká.

V prípade Grécka a Turecka však problém komplikujú nezhody týkajúce sa rozsahu kontinentálneho šelfu a hraníc ich teritoriálnych vôd. Spor zablokoval akékoľvek vyhlásenie Grécka o rozšírení svojich teritoriálnych vôd na 12 míľ (19 kilometrov) od 6 míľ (9,5 kilometra) v Egejskom mori.

Mitsotakis v piatok uviedol, že Grécko bude pripravené dohodnúť sa s Tureckom na vymedzení svojich ekonomických zón na mori.

„Moje dvere sú vždy otvorené, ale tento dialóg predpokladá zníženie zbytočného napätia,“ povedal Mitsotakis.

Grécko podpísalo dohody definujúce výhradné ekonomické zóny so susednými krajinami, ako je Taliansko a Egypt. Dodal, že neexistuje dôvod, prečo by sme to nemohli urobiť s Tureckom za predpokladu, že sa napätie uvoľní, a že takýto prístup bude v konečnom dôsledku výhodný pre obe krajiny.

Mitsotakisove komentáre nepriniesli okamžitú reakciu Turecka. Ankara predtým uviedla, že je otvorená diskusii o demarkácii námorných hraníc so všetkými krajinami, pokiaľ budú rešpektované ich práva.