Svadba bez cigánskej hudby bola pre predkov dnešných Slovákov úplne nepredstaviteľná. Chytľavé rytmy, rýchle pohyby a pestrofarebné látky oblečenia tanečníkov sú stále prvými vecami, ktoré sa vám vybavia pri spomienke na rómsku kultúru.

Po stáročia je hudba spojivom medzi rómskou menšinou a väčšinou slovenskej populácie, aj keď v iných oblastiach života pretrvávajú negatívne stereotypy a priepasť medzi rómskym a nerómskym životom bok po boku na Slovensku pretrváva. Napriek vzdialenosti sa kultúry navzájom ovplyvňovali viac, ako si väčšina ľudí je ochotná pripustiť.

„Všetky kultúry sa navzájom neustále ovplyvňujú, rómska kultúra nie je výnimkou. Je to rovnaké aj pri kultúrach, ktoré tvrdia, že medzi sebou nekomunikujú,“ povedal Aleksandar Muchenka, expert na rímske štúdie na Prešovskej univerzite. Divák Slovenska.

Krížová penetrácia medzi slovenskou a rómskou kultúrou nebola systematicky skúmaná. Rómska kultúra je symbiózou kultúr, ktoré prevzali Rómovia, ktorí na oplátku uplatnili svoju vlastnú interpretáciu, hovorí Rene Luccia, odborník na rómske štúdie na Univerzite filozofov Konštantína v Nitre. Preto ani v Indii neexistuje „čistá“ rómska etnická kultúra.

Zároveň, rovnako ako väčšinová spoločnosť odmieta Rómov, je podľa Luccie odmietnutá a podceňovaná aj ich kultúra.

Medzera na trhu

Muchenka vysvetlil, že najväčší vplyv medzi kultúrami je možné vidieť v hudbe. V skutočnosti slovenská hudobná kultúra vďačí Rímu za veľa – a nielen za rímske svadobné obrúčky.

„Také štýly, ako sú čardášska a cimbalová hudba, pôvodom z maďarských krajín, priniesli na územie dnešného Slovenska rómski hudobníci,” povedal Musinka.

Ako boli Rómovia schopní naučiť sa nové hudobné štýly a stať sa zručnými hudobníkmi? Jedno z vysvetlení spočíva vo vlastníctve pôdy a životnom štýle, ktorý je s ňou spojený. Aj keď väčšina obyvateľov dnešného Slovenska často vlastní malé polia, ktoré nestačia na živobytie ich rodín, museli sa okrem poľnohospodárstva zamestnať aj inými prácami, ako napríklad na stavbách alebo v továrňach, a tak im nezostal čas na iné činnosti. , Vysvetlila Mosenka.

Hudba je časovo náročná a vyžaduje si veľa cvičenia a pravidelného cvičenia. Cigáni, ktorí nemajú vlastné obory, majú viac času na výrobu hudobných nástrojov a hudbu.

„Dnes môžeme povedať, že Rómovia našli a uzavreli priepasť na trhu práce,“ dodal Moshenko.

Uznávaní hudobníci

Vplyv rómskej hudby je obzvlášť evidentný v hudobnej časti slovenskej ľudovej hudby, poznamenala Jana Belichova, odborníčka na rómsku hudbu na Katedre hudby Univerzity Komenského v Bratislave.

„Napríklad v regióne Horehronie na strednom Slovensku boli rómski hudobníci často súčasťou súboru ľudovej hudby hrajúceho slovenské piesne,“ povedala Belišová pre The Slovakia Spectator. Ich štýl výrazne ovplyvnil výkon orchestrov v tomto regióne.

Muzikológ povedal, že v 2. polovici 19. storočia ľudová hudba pomohla pozdvihnúť slovenské národné povedomie, a preto boli oceňovaní šikovní tlmočníci. Niektorí talentovaní cigáni boli v minulosti považovaní za najlepších interpretov slovenskej ľudovej hudby.

Bol to prvý huslista rómskej sekty Jožko Piťo, ktorý žil v 19. storočí v Liptovskom Mikuláši a hrával a pretváral slovenské ľudové piesne. Belichova uviedla, že zatiaľ čo niektorí ľudia si ho veľmi vážili, iní ho obvinili z korupcie slovenského folklóru s jeho „interpretáciou Rómov“. V jeho šľapajach išli Piťove deti.

Emócie sa plazia

Rómska inšpirácia si určite nájde cestu do súčasnej slovenskej hudby – rómskej melódie, cigánskych textov alebo len nejakého rytmického prvku alebo spôsobu interpretácie. Takto prispeli k vytvoreniu flamenca alebo maďarských hudobných žánrov, ako sú csardas.

„Prvky rómskej hudby alebo rómskeho sentimentu alebo nálady môžu nevýrazne preniknúť do väčšinovej hudby, jazzu, popu a ďalších žánrov aj prostredníctvom rómskych umelcov,“ dodala Belichová.

Belišová opisuje rímsku hudbu ako veľmi rozmanitú a dynamickú, so zmenami času a prostredia aj podľa funkcie, ktorú hrá. Poznamenala, že je kontroverzné určiť, či by mala byť rómska hudba definovaná ako hudba, ktorú hrajú Rómovia, ako tradičná rómska hudba, hudba, ktorú hrajú publiku, alebo pieseň, ktorú si Rómovia spievajú sami, keď sú doma.

Ten je pre širšiu verejnosť stále do značnej miery neznámy, aj keď nie kvôli problémom s prijatím.

„Hudba je niečo, čo široká verejnosť zvyčajne nemá problém prijať,“ vysvetlila Beleshova. Ide skôr o intímny vzťah medzi týmito piesňami a izoláciu rómskych komunít, ktoré spievajú a hrajú pre seba.

„Na to, aby si mohol sám spoznať hudbu Ríma, je najlepšie spriateliť sa s cigánmi a zúčastniť sa domáceho hrania, spevu a tanca. Môžem vás ubezpečiť, že je to nezabudnuteľný zážitok.“

Tento článok je súčasťou projektu Naše menšiny, ktorý bol realizovaný s finančnou podporou Fondu na podporu kultúry národnostných menšín.

15. augusta 2021 o 7:25 | Nina Hrabowska Franchilova