Medzinárodný tím výskumníkov vedený paleontológom Louisom L. Jacobsom z Southern Methodist University objavil identické súbory stôp dinosaurov zo skorej kriedy na dvoch rôznych kontinentoch.

V Brazílii a Kamerune bolo objavených viac ako 260 dinosaurích stôp, ktoré ukazujú, kde mohli dinosaury žijúce na súši naposledy voľne prechádzať medzi Južnou Amerikou a Afrikou pred miliónmi rokov predtým, ako sa tieto dva kontinenty oddelili.

„Určili sme, že tieto pamiatky sú podobné z hľadiska veku. Boli si podobné aj z hľadiska geologického a tektonického kontextu dosiek. Z hľadiska ich tvarov boli takmer totožné,“ povedal Jacobs.

Stopy sa našli vyryté do hliny a bahna pozdĺž starých riek a jazier vzdialených od seba viac ako 3 700 míľ alebo 6 000 kilometrov. Dinosaury zanechali tieto stopy pred 120 miliónmi rokov na jedinom superkontinente známom ako Gondwana – ktorý sa odlomil od väčšej pevniny Pangea, povedal Jacobs.

„Jedným z najmenších a najužších geologických spojení medzi Afrikou a Južnou Amerikou bol lakeť severovýchodnej Brazílie, ktorý oddeľoval dnešné pobrežie Kamerunu pozdĺž Guinejského zálivu,“ vysvetlil Jacobs „Tieto dva kontinenty boli spojené pozdĺž tohto úzkeho úseku , aby bolo možné pre zvieratá Obidve strany tohto spojenia sa môžu po ňom pohybovať.

Väčšinu fosílií dinosaurov vytvorili teropodné dinosaury s tromi prstami, povedala Diana P. Vinyard, výskumná spolupracovníčka na Southern Methodist University a spoluautorka štúdie. Je tiež pravdepodobné, že niekoľko ich vyrobili sauropodní dinosaury alebo orniti.

Medzi spoluautorov štúdie patrili Lawrence J. Flynn z Katedry evolučnej biológie človeka na Harvardskej univerzite a Christopher R. Scottis z Katedry zemských a planetárnych vied na Northwestern University a Ismar de Souza Carvalho z Federálnej univerzity v Rio de Janeiro a Centra pre geovedy.

Múzeum prírodnej histórie a vedy v Novom Mexiku zverejnilo štúdiu na počesť zosnulého paleontológa Martina Lockleyho, ktorý veľkú časť svojej kariéry venoval štúdiu stôp dinosaurov.

Stopy dinosaurov rozprávajú celý príbeh

Afrika a Južná Amerika sa začali deliť asi pred 140 miliónmi rokov, čo spôsobilo, že pozdĺž už existujúcich slabín sa objavili trhliny v zemskej kôre, nazývané trhliny.

Keď sa tektonické platne pod Južnou Amerikou a Afrikou vzdialili, magma zo zemského plášťa vystúpila na povrch a vytvorila novú oceánsku kôru, keď sa kontinenty od seba vzďaľovali. Nakoniec južný Atlantický oceán vyplnil prázdnotu medzi dvoma novovzniknutými kontinentmi.

Známky niektorých z týchto významných udalostí boli evidentné medzi dvoma miestami, kde sa našli stopy dinosaurov – v regióne Purburma v severovýchodnej časti Brazílie a povodí Koum v severnom Kamerune. Obidva regióny majú polkruhové panvy – geologické štruktúry vznikajúce počas rift, keď sa zemská kôra oddeľuje a tvoria sa zlomy – a obsahujú ložiská starých riek a jazier.

Tieto ložiská okrem stôp dinosaurov obsahujú fosílne peľové zrnká naznačujúce vek až 120 miliónov rokov.

Predtým, ako sa prerušilo kontinentálne spojenie medzi Afrikou a Južnou Amerikou, tiekli rieky a v povodiach sa podľa Jacobsa tvorili jazerá.

„Rastliny kŕmili bylinožravce a podporovali potravinový reťazec. Bahnité sedimenty, ktoré za sebou zanechali rieky a jazerá, obsahujú stopy dinosaurov, vrátane stôp mäsožravcov, čo dokumentuje, že tieto údolia riek mohli pred 120 miliónmi rokov poskytovať špecifické cesty pre život naprieč kontinentmi.“