Mesiac po bolestivom mesiaci spôsobujú rastúce ceny energií, že životná úroveň miliónov Európanov sa zhoršuje.

Európska komisia spomínané V piatok spotrebiteľské ceny v krajinách, ktoré používajú euro ako svoju menu, vzrástli v septembri medziročne o 10 percent, čím opäť dosiahli najvyššiu úroveň od vytvorenia eura pred viac ako dvoma desaťročiami.

Dvojciferné tempo bolo veľkým skokom z 9,1 percenta v auguste, čo je predchádzajúci rekord.

Tieto čísla sú najnovším dôkazom toho, že ruská invázia na Ukrajinu, ktorá poskytla Európe väčšinu energie, podkopáva ekonomický rast, zasieva úzkosť a zaťažuje vládne zdroje v Európe silnejšie ako v Spojených štátoch a mnohých iných regiónoch.

K zrýchľovaniu inflácie, poháňanej inváziou Ruska na Ukrajinu, prispeli najmä ceny energií, ktoré v septembri v eurozóne rástli ročne o 40,8 percenta. Ceny potravín vzrástli v septembri o 11,8 percenta z 10,6 percenta v auguste.

Z 19 krajín eurozóny 10 zaznamenalo dvojcifernú úhrnnú infláciu, vrátane najväčšej ekonomiky Nemecka, ktorá deň predtým zverejnila svoj výsledok inflácie – 10,9 %. Bola to najvyššia miera inflácie, akú Nemecko zaznamenalo od roku 1951, dávno pred opätovným zjednotením bývalého Východu a Západu. Nemecká vláda vo štvrtok oznámila dotáciu vo výške 200 miliárd eur (195 miliárd USD) na zmiernenie vplyvu rastúcich účtov za energiu pre domácnosti a podniky, a to aj prostredníctvom obmedzenia cien zemného plynu.

Estónsko, Litva a Lotyšsko zaznamenali mieru inflácie nad 22 %. Dôvodom bolo, že zvýšenie veľkoobchodných cien energií sa premietlo do maloobchodných cien, ktoré platia domácnosti, uviedla Beata Javorčičová, hlavná ekonómka Európskej banky pre obnovu a rozvoj. Holandsko so 17,1 percentami v septembri oproti necelých 14 percentám v predchádzajúcom mesiaci a Slovensko s 13,6 percentami tiež patrilo do nešťastnej skupiny krajín s nadpriemernými sadzbami.

Vo Francúzsku, kde vláda agresívne pristúpila k obmedzeniu cien energií, sa inflácia mierne zmiernila a v septembri klesla na 6,2 percenta zo 6,6 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Inflácia energií sa tam spomalila, no zvýšila sa inflácia potravín. Tisíce ľudí však vo štvrtok vyšli do ulíc po celej krajine, aby požadovali zvýšenie miezd na boj proti inflácii.

„Inflácia je tiež vyššia v neenergetických priemyselných tovaroch a službách, najmä,“ povedala Lucrezia Richlin, profesorka ekonómie na London Business School a bývalá vedúca výskumu v Európskej centrálnej banke. „Toto naznačuje, že energetický šok má širší vplyv na všetky ostatné prvky.“

Takzvaná jadrová inflácia bez potravín a energií vzrástla medziročne do septembra o 4,8 percenta, zo 4,3 percenta v predchádzajúcom mesiaci.

Reichlin dodala, že stále existuje veľa neistoty, ako sa bude inflácia vyvíjať v nasledujúcich mesiacoch, „pretože ekonomika sa v budúcnosti spomalí a to bude vyvíjať tlak na znižovanie inflácie“.

Pantheon Macroeconomics, výskumná firma, naznačila, že vládne politiky určené na riadenie vysokých nákladov na energiu budú tiež „kľúčovým výkyvným faktorom“, ktorý ovplyvní ceny počas nasledujúcich šiestich mesiacov.

Inflácia ničila nielen európsku ekonomiku, ale aj celý svet. Nevybavené dodávateľské reťazce a prerušenia v dôsledku pandémie koronavírusu a nárast aktivity, ktorý sprevádzal opätovné otvorenie ekonomík, vyhnali ceny nahor. Prudký nárast cien energií a potravín, ktorý nasledoval po ruskej invázii na Ukrajinu, tiež podporil infláciu, pričom Európa, Spojené štáty a ich spojenci uvalili sankcie.

Európska centrálna banka agresívne zvyšuje úrokové sadzby v nádeji, že zastaví inflačný trend v celej eurozóne. Vo štvrtok politici Európskej centrálnej banky zobrazené S ďalším zvýšením sadzieb o trištvrte bodu sa pravdepodobne dohodnú na svojom najbližšom stretnutí koncom októbra.

Očakáva sa, že prechod Európy od ruskej energetiky bude pomalým procesom a že ceny ropy, plynu a elektriny budú roky držať na bolestivých úrovniach. Sven Smit, prezident McKinsey Global Institute, povedal, že centrálna banka môže urobiť len málo, aby vyriešila veľký nedostatok energie, aký sužuje Európu. Povedal, že vyššie úrokové sadzby nemôžu náhle vyprodukovať viac ponuky, takže ceny zostanú vysoké.

Podľa údajov zverejnených v piatok sa v Spojených štátoch inflácia v auguste spomalila na 6,2 % zo 6,4 % v predchádzajúcom mesiaci. Nižšia sadzba odráža pokles cien benzínu v USA.

Úroveň je vysoko nad 2-percentným inflačným cieľom Fedu, ale stále je hlboko pod európskou úrovňou, čo naznačuje, ako stresujúca je Európa kvôli svojej dlhej závislosti od ruského zemného plynu. Očakáva sa, že očakávané spomalenie rastu bude na kontinente výraznejšie ako v Spojených štátoch.

Ako sa ukazuje, odhodlanie Fedu poraziť infláciu rastúcimi úrokovými sadzbami hnalo ceny nižšie v USA, no inde ich napumpovalo nahor. Obavy z globálnych nepokojov povzbudili investorov, aby investovali svoje peniaze do amerických akcií a aktív, keďže sú v časoch nepokojov považované za raj. Vyššie úrokové sadzby robia tieto investície atraktívnejšími tým, že ponúkajú vyššie výnosy.

Výsledkom je, že Spojené štáty exportujú časť svojej inflácie do iných krajín. S rastom dolára sa dovoz z celého sveta v Spojených štátoch stáva lacnejším, čo pomáha obmedzovať tamojšiu infláciu. Odvrátenou stranou je, že silný dolár spôsobuje, že dovoz do iných krajín, najmä nevyhnutný dovoz, ako sú energie a potraviny, je drahší na nákup v slabších menách. Dolár je svetová rezervná mena a mnohé komodity, ako napríklad ropa, sú ocenené v dolároch.

Inflácia v celej Európskej únii, ktorá zahŕňa 27 krajín, vzrástla na viac ako 10 percent ročne už v auguste, keď v krajinách bez eura ceny energií a potravín vzrástli na rekordnú úroveň.

V Českej republike, ktorá zažila masové protesty proti rastúcim cenám energií, dosiahla inflácia v auguste viac ako 17 %, čo je približne rovnaké tempo ako v septembri v Poľsku, čo bol 25-ročný rekord.

Spotrebiteľské ceny v Británii vzrástli v auguste medziročne o 9,9 percenta, čo je pokles z 10,1 percenta v predchádzajúcom mesiaci, no stále je to takmer najrýchlejšie tempo za posledných 40 rokov. Domácnosti a podniky v Británii pociťujú tlak na svoje rozpočty spolu s tohtotýždňovými otrasmi na trhu spôsobenými novou ekonomickou stratégiou vlády, ktorá zrušila hypotéky, dôchodky a hodnotu libry.