Otvorte Editor’s Digest zadarmo
Rula Khalaf, redaktorka Financial Times, si v tomto týždenníku vyberá svoje obľúbené príbehy.
Inflácia v eurozóne klesla v októbri viac, ako ekonómovia očakávali, na 2,9 percenta, čo je najpomalší medziročný rast spotrebiteľských cien od júla 2021, po tom, čo sa ekonomika bloku začala v treťom štvrťroku zmenšovať.
Výrazný pokles zo 4,3 percenta v septembri spôsobili podľa agentúry Reuters najmä nižšie ceny energií a nižšia inflácia potravín. Eurostat, štatistické oddelenie Európskej únie. Ekonómovia oslovení agentúrou Reuters očakávali, že inflácia v eurozóne v októbri dosiahne 3,1 percenta.
Prudké spomalenie cien odráža slabú aktivitu v ekonomike eurozóny, čo potvrdil aj Eurostat Povedal Index za tri mesiace do septembra klesol o 0,1 percenta, čo je menej, ako ekonómovia očakávali, potom, čo poklesy v Nemecku, Írsku a Rakúsku kompenzovali rast v Španielsku a Francúzsku.
Čísla dopĺňajú dôkazy o stagnácii ekonomiky eurozóny, ktorá minulý rok takmer nerástla, keďže spotrebitelia a podniky čelili rastúcim nákladom na pôžičky, slabému svetovému obchodu a najväčšiemu nárastu životných nákladov za generáciu.
Pokles jadrovej inflácie pridáva k očakávaniam, že Európska centrálna banka nebude ďalej zvyšovať úrokové sadzby po tom, čo minulý týždeň ponechala svoju referenčnú vkladovú sadzbu na úrovni 4 percent, čím ukončila bezprecedentnú sériu 10 po sebe idúcich zvyšovaní.
Ekonómovia však uviedli, že proces dezinflácie sa pravdepodobne spomalí, keďže vojna medzi Izraelom a Hamasom zvyšuje ceny energií a bázický efekt porovnávania cien energií s minuloročnými vysokými úrovňami klesá. Miera inflácie sa pohybovala od 7,8 percenta na Slovensku do -1,7 percenta v Belgicku.
„Pri pohľade do budúcnosti je nepravdepodobné, že inflácia bude naďalej klesať tak rýchlo,“ povedal Jack Allen Reynolds, ekonóm z poradenskej spoločnosti Capital Economics a dodal, že „inflácia energií pravdepodobne v najbližších mesiacoch mierne vzrastie.“ Údaje z prieskumu EÚ naznačujú Kým – v službách sa stabilizuje inflácia.
Jadrová inflácia, ktorá nezahŕňa energie a potraviny a ktorú Európska centrálna banka pozorne sleduje ako mieru základných cenových tlakov, klesla v súlade s očakávaniami na 4,2 percenta zo 4,5 percenta v predchádzajúcom mesiaci. Inflácia v službách klesla o 0,1 percentuálneho bodu na 4,6 percenta.
Prezidentka Európskej centrálnej banky Christine Lagardeová však minulý týždeň uviedla, že rast miezd je „veľmi dôležitý pre určenie inflačných očakávaní“. ona poukázal Podrobnosti o ďalšom kole kolektívnych zmlúv o mzdovom vyjednávaní s odbormi prídu až „v roku 2024“, čo naznačuje, že ECB dovtedy počká, kým sa rozhodne, či môže začať znižovať náklady na pôžičky.
„ECB potrebuje, aby sa mzdová inflácia spomalila, a to môže trvať ďalších šesť mesiacov,“ povedal Mark Wall, hlavný európsky ekonóm nemeckej banky Deutsche Bank.
Ceny energií v eurozóne medziročne klesli o 11,1 percenta, zatiaľ čo ceny potravín, alkoholu a tabaku vzrástli o 7,5 percenta v porovnaní s 8,8 percentami v predchádzajúcom mesiaci. Miera inflácie na mesačnej báze bola 0,1 percenta.
Rakúska ekonomika sa v treťom štvrťroku prepadla o 0,6 percenta, zatiaľ čo írska produkcia klesla o 1,8 percenta. Španielsko vzrástlo o 0,3 percenta, Francúzsko o 0,1 percenta a Taliansko je v recesii. Údaje zverejnené v pondelok potvrdili pozíciu Nemecka ako jednej z najslabších veľkých svetových ekonomík po poklese hrubého domáceho produktu o 0,1 percenta.
V porovnaní s predchádzajúcim rokom vzrástla produkcia v 20 ekonomikách, ktoré používajú euro, v treťom štvrťroku o 0,1 percenta. To kontrastuje s rýchlou expanziou americkej ekonomiky, kde bol minulý týždeň zaznamenaný ročný rast v treťom štvrťroku o 4,9 percenta.
HDP eurozóny v treťom štvrťroku bolo slabšie ako nulový rast, ktorý ekonómovia predpovedali v prieskume agentúry Reuters. Eurostat uviedol, že mierna kontrakcia bloku bola tiež odrazom nahor revidovaného rastu o 0,2 percenta v predchádzajúcom štvrťroku.
„Moment vo štvrtom štvrťroku zostáva mimoriadne slabý, ovplyvnený ťažkými finančnými podmienkami,“ povedal Rory Fennessy, ekonóm z poradenskej spoločnosti Oxford Economics. „Ekonomika eurozóny je nastavená na obdobie ekonomickej stagnácie, pričom rast sa vráti len vtedy, keď sa rast reálnych príjmov stane dostatočne pozitívnym.“
„Organizátor. Spisovateľ. Zlý kávičkár. Evanjelista všeobecného jedla. Celoživotný fanúšik piva. Podnikateľ.“