Dátum: 26. september 2022 Autor: Matej Kandrick

Iniciatíva troch morí je vynikajúcim príkladom rozumnej myšlienky, ktorej pozitívny vplyv bol neutralizovaný obmedzenou a oneskorenou implementáciou. Hustejšia sieť energetickej, dopravnej a digitálnej infraštruktúry, ktoré tvoria hlavnú myšlienku Iniciatívy troch morí, by nám zabezpečila silnejšiu a odolnejšiu pozíciu tvárou v tvár následkom ruského vojenského útoku na Ukrajinu. Lepšia konektivita znamená viac možností. Zvýšená kapacita infraštruktúry znamená väčšiu flexibilitu. Spolu to znamená väčšiu slobodu konania a menšiu zraniteľnosť, čo sú základné atribúty, ak chceme zvíťaziť v konflikte s Kremľom. Aj bez vojny by regióny Baltského, Čierneho a Jadranského mora veľmi profitovali zo silnej severojužnej infraštruktúry z hľadiska potenciálu hospodárskeho rastu a energetickej bezpečnosti.

Plakať nad rozliatym mliekom bez toho, aby sme venovali pozornosť hnacím faktorom alebo relatívne pomalému rozvoju iniciatívy, však nemá žiadnu pridanú hodnotu. Vybral som si slovenskú perspektívu, pretože Slovensko je hlavným partnerom, ale možno najviac neochotným. Tento postoj možno pripísať silnej averzii voči riziku v strategickom myslení slovenských politických elít. Sme automobilová veľmoc, otvorená ekonomika orientovaná na export a úzko prepojení s mnohými členmi EÚ, najmä s Nemeckom. Je primárnym nositeľom slovenského zahraničného obchodu a netúži súdiť sa s krajinami Trojmoria, čo bolo v Bratislave vnímané ako prvá etapa vytvorenia nového politického bloku pod poľským vedením s možnou podporou USA proti Bruselu.

Po 24. februári stojíme pred novou realitou. Súčasná slovenská vláda a poľsko-maďarský politický spor o Rusko môžu znížiť riziko, že sa Iniciatíva troch morí zmení na politický blok odporujúci Bruselu. Vojna na Ukrajine zároveň zdôraznila potrebu robustnejšej a odolnejšej siete infraštruktúry, najmä v sektore energetiky a dopravy. Všetky tieto faktory by mali ponúkať silný prísľub pre praktický, sektorovo orientovaný politický prístup. V súvislosti s prípravou počiatočných plánov povojnovej obnovy je opodstatnené diskutovať o úlohe 3SI v procese rekonštrukcie a integrácie Ukrajiny. Až na výnimky je väčšina členov 3SI lojálnymi priaznivcami Ukrajiny. Okrem okamžitej humanitárnej pomoci a vojenskej a finančnej podpory sa vyvinulo aj veľké diplomatické úsilie v súvislosti so štatútom Ukrajiny ako kandidáta na členstvo v EÚ. Nedávny summit v Rige udelil Kyjevu štatút špeciálneho participujúceho partnera, čo mu umožnilo zachovať charakter iniciatívy „len pre členov EÚ“ a vytvorilo viac priestoru na prehĺbenie vzťahov s Ukrajinou. Takýto vývoj je v súlade s politickými a ekonomickými záujmami Slovenska. Najmä pre východné regióny ponúka Ukrajina nádej na výrazný rozvoj. Preto by bolo vhodnejšie, keby Slovensko prehodnotilo svoj prístup k 3SI a uplatnilo skôr perspektívu hľadania príležitosti ako perspektívu averzie voči riziku. Strategický výhľad, ktorý nedávno zverejnilo Ministerstvo zahraničných vecí SR, jednoznačne označuje budovanie robustnejšej energetickej a digitálnej infraštruktúry, najmä severojužných komunikácií, za kľúčovú požiadavku na maximalizáciu ekonomického potenciálu a celkovej odolnosti. Súčasná platforma 3SI je skvelým miestom, kde začať.

Financované Národným inštitútom slobody – Centrom pre rozvoj občianskej spoločnosti v rámci programu Fond občianskych iniciatív vládneho programu NEWFIO na roky 2021-2030.

Všetky texty publikované Nadáciou Varšavského inštitútu môžu byť publikované za predpokladu, že je uvedený ich zdroj. Obrázky sa nesmú použiť bez povolenia.