19. marca 2024 o 9:00

ja

Slovensko sa stalo mestom s najvyšším rizikom v eurozóne. Výnos slovenských 10-ročných dlhopisov prevýšil výnos talianskych dlhopisov; Taliansko je v súčasnosti najväčším dlžníkom v eurozóne.

Navyše spomedzi všetkých členov eurozóny boli dodatočné rizikové poplatky Slovenska, ktoré vytvárajú dodatočné náklady na financovanie dlhu krajiny, najvyššie.

Dodatočný rizikový poplatok sa počíta ako rozdiel v úrokových sadzbách nemeckých dlhopisov, ktoré sa považujú za bezpečný prístav pre investorov, a preto sú najnižšie v celej eurozóne.

Vyššie úrokové sadzby a dodatočné rizikové poplatky odčerpávajú viac peňazí z napätého štátneho rozpočtu. V kombinácii s rastúcim dlhom to predstavuje pre Slovensko vážny problém.

Názor investorov na Slovensko naznačujú aj vyššie rizikové prirážky. Keďže stanovujú vyššie úrokové sadzby na nákup štátnych dlhopisov slúžiacich na financovanie štátnej správy, nesú aj vyššie riziká a majú menšiu dôveru v ekonomiku Slovenska.

Slovensko bolo ako Rakúsko

V porovnaní s nemeckými dlhopismi zostali dodatočné rizikové poplatky na Slovensku až do februára 2022 na úrovni približne 0,4 percentuálneho bodu a boli podobné ako v Rakúsku.

Slovenské a rakúske 10-ročné dlhopisy sa predávali s úrokom okolo 0,33 percenta a obe krajiny patrili medzi krajiny s najlepším financovaním na trhu.

Situácia sa zmenila po začiatku vojny na Ukrajine. Úrokové sadzby začali rásť v celej eurozóne, no v prípade Slovenska bol rast vyšší ako priemer. Rozdiel medzi slovenskými a nemeckými dlhopismi sa zvýšil na 1,3 percentuálneho bodu.

Príplatky sú trikrát vyššie ako pred vojnou. Oproti Rakúsku je rozdiel obrovský. Kým na Slovensku je úrok z jeho dlhu 1,265 percenta, v prípade Rakúska nedosahuje ani 0,5 percenta.

Pokiaľ ide o Grécko, ktoré kedysi trpelo problémami, dodatočné rizikové poplatky v týchto dňoch už nepresahujú 0,85 %.