Minister zahraničných vecí a európskych záležitostí SR Juraj Planár je presvedčený, že všetky členské štáty EÚ si musia zachovať právo veta.

V exkluzívnom rozhovore pre Philiftheros zdôraznil, že akékoľvek nezhody medzi členskými štátmi možno vyriešiť dialógom bez toho, aby sa uchyľovali k hrozbám v rámci Európskej únie.

Minister Planar sa zamýšľa nad vstupom Slovenska do Európskej únie popri Cypre pred dvoma desaťročiami počas návštevy Cypru. Diskutuje tiež o potenciálnej úlohe Európskej únie v súčasnosti na medzinárodnej scéne.

Je to už 20 rokov, čo Slovensko, podobne ako Cyprus, vstúpilo do Európskej únie. Aké dôležité je to pre vašu krajinu?

Európska únia sa 1. mája 2004 stala životným priestorom pre Slovenskú republiku a ďalších deväť krajín vrátane Cypru. Počas týchto dvoch desaťročí sa náš národ ukázal ako aktívny člen, ktorý sa chce a môže svojím suverénnym príspevkom podieľať na rozhodnutiach, ktoré formujú charakter, politiku a budúce smerovanie Európskej únie. Slovenská republika je úspešným príbehom samostatného štátu a súčasťou tohto úspešného príbehu je aj naše členstvo v Európskej únii. Dokončiť našu cestu k členstvu v tomto jedinečnom hospodárskom a politickom zoskupení demokratických európskych národov však nebolo jednoduché a vyžadovalo si obrovské úsilie. Slovensko prešlo rozsiahlou transformáciou a podarilo sa mu splniť náročné politické a ekonomické kritériá.

Vstupom do únie sa nám otvorili možnosti, ktoré sme naplno využili a v súčasnosti patríme medzi najintegrovanejšie krajiny EÚ v našom regióne. Prijali sme to, čo ponúka Európska únia – v roku 2007 sme vstúpili do Schengenského priestoru, ktorý zrušil hraničné kontroly na 94 % našich hraníc, a v roku 2009 sme zaviedli euro, vďaka ktorému môžeme platiť a podnikať v jednom krajina. Mena, ktorá nám dáva konkurenčnú výhodu a výrazne nám pomáha rozvíjať náš obchod a ekonomiku. Toto je náš príspevok k práci Európy a to nás robí silnejšími.

Za posledných 20 rokov sa nám podarilo preukázať aj našu schopnosť prijať zodpovednosť, ktorú naše členstvo prináša. S Európskou úniou sme prešli mnohými krízami a v týchto ťažkých časoch bolo Slovensko konštruktívnym a zodpovedným partnerom. Vo vyhlásení vlády SR sme jasne uviedli, že Európska únia je pre Slovensko živým miestom, ktoré nielenže poskytuje našej krajine a našim občanom pridanú hodnotu v mnohých aspektoch ich každodenného života, ale je aj jedinečným priestorom pre rozvoj a rozvoj. prekvitať. Naším cieľom je rozvíjať toto spoločenstvo v prospech našej krajiny a našich občanov pri zachovaní vzájomného rešpektu voči všetkým členským štátom, vrátane malých štátov.

Stane sa Európska únia tretím pilierom medzi USA a Ruskom?

Prebiehajúce krízy v mnohých častiach sveta úplne zmenili globálne bezpečnostné prostredie, ako ho poznáme. Európska únia je jedným z pilierov medzinárodného systému a podľa mňa musí mať ambíciu stať sa plnohodnotným geopolitickým aktérom. Nemali by sme však zabúdať na základy, na ktorých bola postavená Európska únia. Európska únia je mierový projekt, ktorý získal Nobelovu cenu za mier v roku 2012. Európska únia dostala cenu za „premenu väčšiny Európy z kontinentu vojny na kontinent mieru“. Na základe týchto základov sa Európska únia musí snažiť aj o posilnenie svojej pozície v rámci globálneho systému.

Myslíte si, že zmeny, o ktorých sa v súčasnosti diskutuje, pomôžu EÚ alebo vytvoria trenice?

Európska únia je demokratická spoločnosť. Je prirodzené, že na aktuálne politické a ekonomické otázky existujú rôzne názory. Vždy to tak bolo. Európska únia nie je ani ideálna, ani dokonalá, ale rozvíja sa a rastie na základe vlastných skúseností. V každej spoločnosti sú problematické otázky, ale je potrebné ich riešiť vzájomným dialógom, ako aj riešením tých najťažších, no pre našu budúcnosť dôležitých tém. Preto je potrebné vidieť rozdielne názory a aplikovať národné politiky každého jednotlivého členského štátu. Aj v tejto súvislosti považujeme za dôležité zachovať veto v oblastiach, kde ešte existuje. Zároveň je dôležité povedať, že hoci súčasné názorové rozdiely môžu vytvárať určité napätie, fungovanie EÚ nie je ohrozené, všetky inštitúcie fungujú normálne a v absolútnej väčšine vecí sa vieme relatívne zhodnúť. rýchlo.

Preto je potrebné hľadať riešenia prostredníctvom dialógu a študovať základné požiadavky každej krajiny.

Ako sa pozeráte na možnosť nového rozšírenia Európskej únie?

Slovensko je dlhoročným zástancom procesu rozširovania EÚ založeného na zásluhách. Na rozširovanie sa treba pozerať nielen z ekonomického hľadiska, ale aj z hľadiska úsilia o zachovanie a rozvoj základov mieru. Aj zdieľaním skúseností z nášho prístupového procesu chceme podporiť integráciu týchto krajín, či už západného Balkánu alebo krajín východnej Európy, pričom členstvo v EÚ považujeme za stimul a spôsob úspešnej implementácie týchto transformačných procesov. . Musíme spolupracovať na podpore a pomoci týmto krajinám a poskytnúť im rovnaké podmienky na integráciu.

Deväť krajín prejavilo záujem o členstvo v EÚ, a preto sa EÚ musí pripraviť na toto rozšírenie, aby prispôsobila svoj rozpočet, politiky a rozhodovacie procesy. Je tiež potrebné, aby sme v rámci prístupového procesu uplatňovali rovnaké pravidlá na všetky krajiny, pretože najmä krajiny západného Balkánu dostali prísľub európskej budúcnosti pred dvoma desaťročiami. Z našej strany však musíme dodržiavať dohodnuté podmienky. Uplatnenie akýchkoľvek dodatočných kritérií by nielen oddialilo rokovania, ale vyvolalo by aj obavy o dôveryhodnosť celého procesu. Slovenská republika je pripravená poskytnúť pomocnú ruku a vymeniť si skúsenosti z prístupového procesu, pretože mnohé z týchto krajín majú pred sebou náročnú cestu.

Aké sú vzťahy Cypru so Slovenskom v rámci a mimo Európskej únie?

Naše vzťahy s Cyperskou republikou sú vynikajúce a priateľské, založené na blízkych hodnotách a členstve v Európskej únii a eurozóne, ako aj na rovnakých alebo podobných postojoch ku kľúčovým témam zahraničnej politiky, akými sú rozširovanie EÚ, politika súdržnosti a kvalifikácia. väčšinové hlasovanie. . Medzi našimi dvoma krajinami už dlho prebieha intenzívny a nepretržitý dialóg na všetkých úrovniach o bilaterálnych a európskych politických otázkach, ako aj o širších otázkach medzinárodnej politiky.

Objem obchodu medzi Slovenskom a Cyprom sa v súčasnosti pohybuje na úrovni 60 až 65 miliónov eur ročne, vrátane oblastí inovácií a zbrojárskeho priemyslu, ktoré sú svedkami intenzívneho rozvoja. Obľúbenou dovolenkovou destináciou Slovákov je aj Cyprus, ktorého návštevnosť sa v posledných rokoch blíži k 40-tisícom. Dôležitou súčasťou nášho partnerstva je prirodzene aj komunita slovenskej diaspóry na Cypre, ktorá má okolo 2 500 ľudí.

Aj Slovensko podporuje riešenie cyperskej otázky av tejto súvislosti zdôrazňujeme potrebu dodržiavania medzinárodného práva a najmä obnovenie priamych rokovaní medzi lídrami oboch komunít. Slovensko prostredníctvom svojho veľvyslanectva v Nikózii pôsobí ako sprostredkovateľ v dialógu medzi grécko-cyperskými a turecko-cyperskými politickými stranami už takmer 35 rokov a je jediným priamym komunikačným kanálom na tejto úrovni.

Od roku 2001 sme aj súčasťou Mierovej misie OSN na Cypre – mierových síl OSN na Cypre, kde sa príslušníci Policajného zboru SR a OS SR podieľajú na udržiavaní bezpečnosti a stability na ostrove. .

Toto je náš slovenský príspevok – pridaná hodnota ku kvalite bilaterálnych vzťahov medzi Slovenskou republikou a Cyperskou republikou.