Pred štyrmi rokmi boli Slováci príbehom o Popoluške. Na ceste k štvrtému miestu na olympiáde porazili Rusko a Švédsko.
Akokoľvek to však bolo prekvapujúce, neprišlo to z ničoho nič. Boli tímom s niekoľkými talentovanými hráčmi NHL na čele ofenzívy. Porovnávať ich s krajinou, ktorá práve prehrala 3:1 so Slovinskom, ktoré má v Anze Kopitar iba jedného hráča NHL, by bolo nepresné.
Slovensko nebolo hokejovou veľmocou, no ani k tomu nemali ďaleko. Časy sa však zmenili. Je pravda, že Slováci utrpeli nepeknú ranu, keď pre zranenie prišli o Mariána Gáboríka a Ľubomíra Višnovského, no ich problémy siahajú ďaleko za to.
„Mali sme rôznych hráčov (na OH 2010),“ povedal slovenský brankár Jaroslav Halák pre Olympic News Service. „Boli sme mladší. Všetci sú teraz o štyri roky starší a čas každého dobieha.“
„Keď sa pozriete na súpisku spred štyroch rokov, mali sme naozaj dobrých hokejistov, ktorí boli v najlepších rokoch. Je ťažké ich nahradiť.“
Toto je jadrom problémov, ktorým Slovensko čelí. Najlepšie na tom je, že starnú a nová generácia ešte nedokázala zaujať ich miesto. V NHL sú len štyria slovenskí hráči, ktorí majú 26 a menej rokov. Spomedzi nich iba útočník Detroitu Red Wings Tomáš Tatar odohral v tejto sezóne viac ako 40 zápasov.
Ešte v roku 2005 bolo zo Slovenska draftovaných osem hráčov a vo vstupnom drafte NHL 2003 aj 2004 ich bolo 10. Na porovnanie, v rokoch 2006 až 2013 si tímy NHL vybrali len 21 slovenských hráčov.
Al-Hallaq priznal a povedal: „Neprichádza k nám žiadny mladý muž, ale musíme sa hrať s tým, čo máme.
Kým sa to nezmení, Slovensko len ťažko dožije doterajšieho úspechu.
