Juraj Slafkovský vedel, že už v 15 rokoch nechce nič iné, len byť profesionálnym hokejistom. Čo nevedel, bolo prať bielizeň alebo variť.

Slafkovský zistil, že tieto zručnosti sú náročnejšie ako hokejové, keď sa presťahoval z rodného Slovenska do Fínska za svojim snom. V novej krajine mal nielen 15 rokov, ale žil aj sám v byte.

„Bolo trochu ťažšie naučiť sa variť, prať a všetko,“ povedal nedávno Slavkovský. „Ale našťastie moji rodičia boli celý čas na telefóne.“

Rodičia, Juraj a Gabriela, Slafkovského signalizovali počas týchto úloh telefonicky a počas ich pravidelných návštev Fínska v tom roku. Dostal sa tam, kde mu vyhovovalo varenie kuracieho mäsa, cestovín a ryže. Ale okrem toho, že sa musel naučiť nejaké nové domáce práce, Slafkovskému nerobilo veľa problémov prispôsobiť sa životu osamote. Jeho výhradným zameraním bol hokej – priznáva, že o fínskej kultúre stále veľa nevie, hoci tam bol už tri sezóny – a bol disciplinovaný, dokonca sa snažil spať každú noc v rovnakom čase. Jeho rodičia sa nikdy neobávali, že by nemohol prevziať zodpovednosť.

Ale rozbehol to dobre, povedal otec a vedel sa o seba postarať. „Nebol s tým žiadny problém.“

Tento pocit sa dá na Slafkovského aplikovať mnohými spôsobmi na ľade aj mimo neho – Zdá sa, že je starší, než v skutočnosti je. Mimo ľadu prvýkrát odišiel z domu vo veku 14 rokov, aby nastúpil do Red Bull Hockey Academy v Rakúsku. Odvtedy obetoval tínedžerské skúsenosti. Navyše, jeho 6-noha-4, 218-librový rám ho odlišuje od väčšiny 18-ročných a jeho hra ho stále odlišuje. Slafkovský si tento rok zvýšil svoje konto, keď na medzinárodnej úrovni súťažil s výrazne staršími hráčmi. S prvým tímom Slovenska na ZOH a MS vyprodukoval v 15 zápasoch 10 gólov a 17 bodov.

Slafkovský je teraz na ceste stať sa prvým slovenským hráčom draftovaným do NHL. Marianne Gaboric má v súčasnosti tento rozdiel – v roku 2000 obsadil celkové tretie miesto. Slavkowski by tento rok v Montreale mohol skončiť druhý alebo dokonca prvý.

„Len chcem ísť skôr,“ povedal Slavkovský. „V konečnom dôsledku nezáleží na tom, kde skončíte, ale na tom, akú príležitosť dostanete. Ale pre slovenský hokej by bolo skvelé aj ísť čo najskôr, no uvidíme.“

Slavkovský pozná svoju históriu v slovenskom hokeji. Vie tiež, že veľa ľudí k nemu a niektorým jeho rovesníkom vzhliada ako k ďalšej generácii slovenských hviezd. V hokejovom talente, ktorý vyprodukoval štát, nastal útlm a to sa mení. Očakáva sa, že on a obhajca Simon Nemec budú medzi 10 najlepšími tohtoročnými draftmi a počas prvých troch kôl môžu byť vybratí ďalší traja hráči.

Slavkovský na neho necíti tlak. Je to viac než vítané očakávanie. Jeho cieľom je v priebehu nasledujúceho desaťročia priniesť na Slovensko ďalšie medzinárodné medaily. Keď vyrastal, hráči ako Gáborič a Marián Hosa, ktorí boli súčasťou poslednej generácie slovenských superhviezd NHL, pre neho znamenali svet, keď mu poslali SMS po tom, čo vo februári pomohol Slovensku zabezpečiť prvú olympijskú hokejovú medailu.

Slavkovský urobil niekoľko porovnaní s Hossom, pretože Hossa bol počas svojej kariéry dominantnou fyzickou silou. Ale ani v Hausových očiach nebol ako Slavkovský v jeho veku.

„Nebol som,“ povedal Hessa. „Bol som chudší a mladší, keď som bol v jeho veku, keď som hral vo svete. Je to oveľa dominantnejšie. Keď som mal 18 rokov, rozhodne som taký nebol.“

„V zákrutách je veľmi silný a v zákrutách sa tlačí. Fyzicky dokáže poraziť starších chalanov a má len 18 rokov. To sa nestáva často. Bol som ohromený tým, aký silný bol na hokejke, keď mal 18 rokov predtým, ako narukoval. Toto Špeciálny prívlastok. Nepreberá kotúč z konca na koniec, ale keď naberie rýchlosť a pustí sa do toho kotúča, možno si myslíte, že má 25 rokov a je na vrchole, no má len 18. Korčuľuje.“

Slavkovského nadradená fyzická zložka má veľa spoločného s jeho génmi. Jeho matka má 5 až 10 rokov a otec má takmer 6 až 4 roky. Jeho matka bola tiež profesionálna plavkyňa. Slavkovský bol vždy jedným z najväčších detí vo svojich triedach a keď mal dvanásť, začal hrať hokej proti starším deťom.

Keďže Slafkovskij ukázal, že má v športe potenciál a má preň vášeň, rodičia pre neho začali hľadať rôzne možnosti, ako sa zlepšiť. Časť sezóny 2018-2019 strávil v Rakúsku a neskôr v Česku, keď ako 14-ročný hral za tímy U-16, -18 a -19. O rok neskôr sa presťahoval do Fínska a na odporúčanie svojho agenta sa pripojil k tímu TPS Finland.

O tri roky neskôr sa Slavkovský mohol dozvedieť o vplyve hry vo Fínsku na jeho hru. Stále cíti, že sa môže v korčuľovaní zdokonaliť, no prešiel dlhú cestu.

„Bolo to dobré,“ povedal Slavkowski o Fínsku. „Pracovná morálka, neustále tvrdo pracujú na ľade aj mimo neho. Dali mi viac vo všetkom na snehu, v lyžovaní a takých veciach, iný štýl a to všetko na snehu. A sú to dobrí ľudia.“ , tak to sa mi páči a oni sú veľmi pokojní, takže je to iné.Trošku o Slovensku.

Aj Slavkovský sa teraz označil za „chladnejšieho“. Otec ho opísal ako pokojnejšieho a s pribúdajúcim vekom ochotnejšieho dávať rady. Slafkovský musel byť na svoju šancu s veľkým tímom TPS trpezlivý. V minulej sezóne k nemu postúpil a veci sa nedarili hneď. Keď sa pripojil k Slovensku na olympiáde, v prvých 20 zápasoch vo fínskej prvej divízii mal na konte iba jeden gól. Jeho sebavedomie bolo nízke.

Potom strelil dva góly v prvom zápase Slovenska proti Fínsku a všetko sa zmenilo.

„Keď dal ten prvý gól, vybuchol,“ povedal asistent trénera Slovenska Ján Bardavi. „Craig (Ramsey) vždy hovorí: ‚Ak máš šancu vystreliť, tak strieľaj. Počúval a strieľal. V zápase o bronz proti Švédsku strelil dva škaredé góly. Skúsil trafiť sieť a oni skončil v sieti. Dal dva góly a jeho sebavedomie stúplo. Sám od seba“.

Slavkowski opísal Ramsayho ako najlepšieho v kariére, pretože mu to bolo zverené. Slavkovský skóroval v piatich z ôsmich zápasov Slovenska na ZOH a tento pocit ho priviedol späť do Fínska. Začala sa tam aj výroba. V marci mal na TPS sériu štyroch gólov a v posledných 10 zápasoch základnej časti zaznamenal päť bodov. Počas 18 zápasov play off získal ďalších sedem bodov.

„Je to vec sebavedomia,“ povedal tréner TPS Jussi Ahukas. Vedeli sme však aj to, že mal smolu. Mal 35 šancí a strelil iba jeden gól. Po olympiáde začal produkovať viac bodov. Hral trochu viac a hral lepšie s týmto sebavedomím.“

Ahukas si myslel, že defenzívna hra Slavkovského je miesto, kde sa musí ešte zlepšiť. Chápe to aj Slavkovský. Počas dospievania sledoval Hossovu kariéru a Hossov vývoj na elitného obojstranného hráča je niečo, čím by sa Slavkowski chcel stať.

„Páčil sa mi spôsob, akým hral ako krídelník,“ povedal Slavkowski. „Ako teraz, povedal by som, že som skôr ofenzívny krídelník, ale do budúcna by som chcel modelovať spôsob, akým hral v útoku a obrane, ale je tu ešte veľa práce.“ naozaj sa mi páči táto časť hry.“

Toto dielo sa nezľakne ani Slavkovského.

„Ak si chcem niečo vybrať, potrebujem na tom popracovať, ale ja to tak nevnímam,“ povedal Slavkovský. „Je to moja vášeň a urobím všetko pre to, aby som dosiahol úspech. Takže keď sa na to pozriem, vždy si pomyslím, možno by som mohol urobiť niečo iné, trochu lepšie alebo niečo iné. Nie som s tým vôbec spokojný.“ a snažím sa pracovať stále viac.“

Je to práve tento postoj, vďaka ktorému je sympatický svojim starším spoluhráčom. Petr Cihlárik predtým v Národnej hokejovej lige spoznal Slavkovského na olympiáde a všimol si na ňom niečo iné ako niektorí mladší slovenskí hráči, ktorí sa v posledných rokoch dostali až do reprezentácie.

„Má otvorenú myseľ,“ povedal Jhlárik. Snaží sa počúvať. Nebude robiť svoju prácu. Snaží sa počúvať a učiť sa. To je to, čo na ňom milujem. Pretože keď sme kedysi mali veľký talent alebo povedzme, že predtým bola vysoká pravdepodobnosť, ich spôsob myslenia bol Nie je tam. Ale myslím si, že má myslenie, že naozaj môže. Keď bude pokračovať v práci týmto spôsobom, stane sa z neho dobrý hráč. Myslím, že to je to, čo ma definuje najviac. Je to tiež faktor. Nie je to len talent alebo najlepší potenciál zákazník.“

Slavkovský a jeho okolie sú nadšení z toho, čo príde v jeho kariére. Pre neho je presvedčený, že zvládne presťahovanie do Severnej Ameriky a bez ohľadu na očakávania, ktoré sú naňho kladené, je prvou voľbou. Nemohlo to byť iné, ako žiť sám v pätnástich rokoch.

Slovensko ho bude sledovať a fandiť mu.

„Zaujalo ma, že dominuje nad všetkými hráčmi, a to mi pripomína, keď pred mnohými rokmi vstupoval (Jaromír) Jáger do ligy,“ povedal prezident hokejového Slovenska Miroslav Šatan. „Dokáže robiť všetky veci vysokou rýchlosťou, ktoré iní nedokážu, a myslím si, že má stále čas sa zlepšovať a získavať ďalšie skúsenosti. … Teším sa na vývoj jeho kariéry a myslím si, že bude jednou z hviezd.“ v NHL už čoskoro.“

(Horný obrázok: AP Photo/Martin Meissner)