GORIS, Arménsko (Reuters) – Etnickí Arméni v Náhornom Karabachu potrebujú bezpečnostné záruky predtým, ako sa vzdajú svojich zbraní, uviedol vo štvrtok poradca ich vodcu, deň po tom, ako Azerbajdžan uviedol, že odštiepeneckú oblasť dostal späť pod svoju kontrolu.

Arménske úrady v Karabachu obvinili Azerbajdžan z porušovania prímeria dohodnutého v stredu po bleskovom azerbajdžanskom útoku, ktorý prinútil separatistov súhlasiť s odzbrojením.

Ministerstvo obrany v Baku uviedlo, že tvrdenie, že jeho sily porušili prímerie, je „úplne nepravdivé“. Dva zdroje v hlavnom meste Karabachu agentúre Reuters povedali, že vo štvrtok ráno počuli silnú streľbu, nebolo však jasné, kto strieľal.

Streľba a protichodné účty poukázali na možnosť ďalšieho krviprelievania napriek dohode dosiahnutej 24 hodín predtým, o ktorej Azerbajdžan povedal, že po 35 rokoch konfliktu obnovil svoju suverenitu nad Karabachom.

David Babayan, poradca arménskeho separatistického vodcu v Náhornom Karabachu Samvela Shahramanyana pre agentúru Reuters povedal: „Máme dohodu o zastavení vojenskej akcie, ale čakáme na konečnú dohodu. Rozhovory pokračujú.“

V odpovedi na otázku o vzdaní sa zbraní Babayan povedal, že jeho ľudí nemožno nechať zomrieť, preto sú najprv potrebné bezpečnostné záruky.

„Stále je tu celý rad otázok, ktoré treba vyriešiť,“ dodal. „Kedykoľvek nás môžu zničiť a spáchať na nás genocídu.“

Azerbajdžan uviedol, že súhlasil so žiadosťou o poskytnutie paliva a humanitárnej pomoci Karabachu po uvalení virtuálnej blokády počas posledných deviatich mesiacov.

Rokovania sa uskutočnili v azerbajdžanskom meste Yavlakh medzi Azerbajdžanom a predstaviteľmi Republiky Artsakh, ako sa karabašskí Arméni nazývajú.

Azerbajdžan, krajina s moslimskou väčšinou, poprela obvinenia z etnických čistiek a tvrdí, že chce hladkú „opätovnú integráciu“ kresťanského a arménskeho kresťanského obyvateľstva v regióne.

Prezident Ilham Alijev v stredu povedal, že Arméni budú mať plné vzdelávacie, kultúrne a náboženské práva, ale svoje posolstvo zaobalil do drsnej nacionalistickej rétoriky.

V štátnej televízii povedal, že všetky etnické skupiny a náboženstvá sa spoja „do jednej päste – za Azerbajdžan, za dôstojnosť, za vlasť“.

„Trestná vojenská rada“

Karabach je medzinárodne uznávaný ako súčasť Azerbajdžanu, ale od svojho odtrhnutia vo vojne v 90. rokoch s rozpadom Sovietskeho zväzu sa teší faktickej nezávislosti.

Opätovné získanie kontroly bolo pre Alijeva milovaným snom, ktorý v utorok spustil bleskovú vojenskú operáciu, ktorá rýchlo prenikla cez arménske línie v Karabachu.

Karabachské úrady uviedli, že z ich strany zahynulo najmenej 200 ľudí. Alijev uviedol, že niektorí Azerbajdžanci boli zabití ako „mučeníci“ a ďalší vojaci boli zranení, bez toho, aby spresnil ich počet.

Vo svojom príhovore k národu Alijev zameral svoj hnev na vedenie Karabachu: „Po kapitulácii zločineckej chunty sa tento zdroj napätia, tento jedový brloh, presunul do histórie.“

Porážka je horkou pilulkou pre separatistov a Arménsko, ktoré pomohlo svojim príbuzným v enkláve zachovať si autonómiu a v priebehu 30 rokov viedlo dve vojny s Azerbajdžanom.

Arménsky premiér Nikol Pašinjan v prejave pri príležitosti Dňa nezávislosti svojej krajiny priznal, že Arméni trpia „neopísateľným fyzickým a psychickým utrpením“.

Povedal však, že jeho krajina naliehavo potrebuje mier, aby zabezpečila svoje prežitie.

Mierový projekt

Alijev v stredu povedal, že zdržanlivosť, ktorú Arménsko preukázalo, keď sa nepokúsilo narušiť útok v Baku, odstráni prekážku mieru medzi oboma kaukazskými susedmi. Ruská informačná agentúra citovala jedného z Alijevových pomocníkov, podľa ktorého Baku doručilo Jerevanu nový návrh mierovej dohody.

Rusko, ktoré má v regióne mierové sily, neurobilo nič, čo by stálo v ceste azerbajdžanským útokom, čo je zdrojom trpkej nevôle pre mnohých Arménov, ktorí považovali Moskvu za spojenca a ochrancu.

Tlačová agentúra Interfax citovala hovorcu Kremľa Dmitrija Peskova, ktorý povedal, že Moskva verí, že otázka, kto patrí ku Karabachu, je teraz vyriešená, a že to predstavuje významný krok smerom k mierovej zmluve.

V Jerevane tisíce demonštrantov v stredu večer odsúdili zlyhanie ich vlády pri ochrane Karabachu.

Mnohí vyzývali na odstúpenie Pašinjana, ktorý dohliadal na porážku Azerbajdžanu v šesťtýždňovej vojne v roku 2020, ktorá tento týždeň pripravila pôdu pre stratu Karabachu, no napriek tomu o niekoľko mesiacov neskôr vyhral znovuzvolenie.

V Karabachu za posledné tri dni utieklo zo svojich domovov veľa Arménov, niektorí sa zhromaždili na letisku hlavného mesta a iní hľadali útočisko u ruských mierových síl.

Na arménskej strane hranice s Azerbajdžanom, na odľahlom svahu pri obci Kornidzor, stáli arménski muži v rade asi 20 áut, ktorí čakali na priateľov a rodinu uväznených v Karabachu, ak im dovolia odísť.

Muž, ktorý uviedol svoje meno ako Hayk, povedal, že strávil dni na hraniciach v nádeji, že nájde svojho otca, ktorý bol v Karabachu v práci, keď bola blokáda vlani v decembri uvalená, a odvtedy je v pasci.

Obyvatelia Stepanakertu, hlavného mesta Karabachu, ktoré Azerbajdžan nazýva Khankendi, uviedli, že nefunguje elektrina, obchody sú prázdne a ľudia na dvoroch zakladajú ohne, aby si uvarili akékoľvek jedlo, ktoré našli.

„Je tu veľa ľudí vysídlených z dedín. Práve ich presťahovali do mesta a nemajú kde stráviť noc,“ povedal Jayani Sarkissian, ktorý v meste vedie projekt v oblasti zdravia.

Vo zvukovej správe pre Reuters povedala, že sa šíria klebety o tom, čo sa bude diať ďalej, a že ľudia sú v stave „chaosu a zmätku“.

Naše štandardy: Thomson Reuters Trust Principles.