„Krajná pravica je na vzostupe“ je príslovie, ktoré v súčasnosti často počujete v celej Európe. „Vyzerá to ako Európa v 30-tych rokoch.“

Možno teda neprekvapuje, že 350 miliónov ľudí v celej EÚ, ktorí v súčasnosti hlasujú za svojich priamych zástupcov v Európskom parlamente, je zo strany mnohých európskych byrokratov v Bruseli ostrá kritika. Sú však obavy – a titulky médií – prehnané?

Mileniáli a prvovoliči generácie Z patria medzi tých, u ktorých sa očakáva posun doprava. Čísla, ktoré nedávno zostavil Financial Times, naznačujú, že asi tretina mladých francúzskych a holandských voličov mladších ako dvadsaťpäť rokov a 22 % mladých nemeckých voličov uprednostňuje vo svojej krajine krajnú pravicu. Ide o výrazný nárast od posledných volieb do Európskeho parlamentu v roku 2019.

Očakáva sa, že krajne pravicové strany obsadia až štvrtinu z celkového počtu kresiel a ak získajú veľkú väčšinu, obraz bude jasný. Jemnejšie podrobnosti o vplyve, ktorý by to mohlo mať na život a tvorbu politiky v EÚ, sú však jemnejšie.

Je to preto, že samotná nacionalistická pravica má malý rozdiel: rôzni nacionalistickí pravicoví politici v rôznych krajinách zaujímajú rôzne pozície. Niektorí zmiernili predchádzajúcu krajne pravicovú rétoriku v snahe rozšíriť svoju príťažlivosť pre voličov.

Čo by sa teda mohlo v Európe zmeniť, keby sa Európsky parlament posunul doprava?

Európska únia má už dlho obrovskú ambíciu – byť o krok vpred pred zvyškom sveta, pokiaľ ide o životné prostredie. Voliči v Európe sa však čoraz viac obávajú nákladov na zelený prechod.

Vezmime si napríklad nedávne protesty masových farmárov. Do Bruselu a Európskeho parlamentu sa zviezli traktory z celej Európskej únie, čím sa práca zastavila. Demonštranti uviedli, že zákony EÚ a národné environmentálne zákony a byrokracia ich vyradili z práce.

Nacionalistické pravicové strany vo Francúzsku, Holandsku a Poľsku na tento vlak naskočili a využili príležitosť na presadzovanie svojho tvrdenia, že sú zástupcami „obyčajných ľudí“ proti „nedotknutým elitám“ v Európskej únii a nacionalizmu.

Výsledky? Európska únia zrušila alebo zrušila niekoľko kľúčových environmentálnych pravidiel vrátane prísnejších nariadení o používaní pesticídov.

Environmentalisti sa obávajú, že EÚ sa teraz bude vyhýbať špecifikovaniu toho, ako môžu poľnohospodári prispieť k jej vízii zníženia emisií o 90 % do roku 2040. Veria, že posun doprava v Európskom parlamente by mohol znamenať ďalšie riedenie alebo nekonečné odklady k ekologickým cieľom.

Väčšina európskych voličov tvrdí, že nechcú vystúpiť z EÚ, aj keď majú veľa sťažností na to, ako to funguje. Namiesto toho pravicové nacionalistické strany sľúbili inú EÚ: viac moci pre národné štáty a menej „bruselských zásahov“ do každodenného života.

Ak budú ich hlasy v Európskom parlamente hlasnejšie, mohlo by to pre Európsku komisiu sťažiť získanie ďalších kompetencií od národných vlád, ako je napríklad zdravotná politika.

Možno si myslíte, že je to zrejmé a že posun doprava v Európskom parlamente by viedol k prísnejšej legislatíve EÚ v oblasti prisťahovalectva.

Vezmime si napríklad lídra krajnej pravice v Holandsku Geerta Wildersa. Jeho strana Strana za slobodu sa stala na jeseň po celoštátnych voľbách najväčšou skupinou v holandskom parlamente. Sľúbil, že prijme „najtvrdší imigračný zákon vôbec“ a prieskumy verejnej mienky naznačujú, že Strana slobody si v týchto voľbách povedie dobre.

Treba si však uvedomiť, že migračná a azylová politika EÚ je už dlho prezývaná ako pevnosť Európy. Najvyššou prioritou je udržať ľudí mimo. Prebehla vlna ekonomických dohôd s krajinami mimo EÚ, ako je Tunisko, Maroko, Líbya a Turecko, s cieľom zakročiť proti pašerákom ľudí, ktorí posielajú ekonomických migrantov alebo žiadateľov o azyl.

Čo by však väčšia skupina tvrdej pravice v Európskom parlamente mohla zmeniť, je takzvaná politika solidarity.

Každá krajina EÚ by mala prijať určitý podiel žiadateľov o azyl alebo aspoň významne prispieť na pomoc členom EÚ, ako sú Taliansko a Grécko, kam väčšina migrantov prichádza na lodiach pašerákov ľudí. Poslanci EP za nacionalistickú pravicu však môžu odmietnuť hrať túto hru, ako sme to už videli pri populistických nacionalistických vládach v Maďarsku a donedávna v Poľsku.

Totálna ruská invázia na Ukrajinu prinútila lídrov EÚ v celej EÚ hovoriť o tom, aby bol ich „región“ bezpečnejší.

Nielen väčšími výdavkami na obranu, ale aj urýchlením procesu – alebo aspoň prejavením hmatateľnejšieho nadšenia – primäť susedné krajiny k vstupu do EÚ. Hovorím tu o Ukrajine, Gruzínsku a krajinách západného Balkánu, ako je Kosovo a Srbsko, z ktorých Srbsko je pre Európanov veľkým problémom kvôli svojej blízkosti k Moskve.

No nacionalistická pravica je vo všeobecnosti menej nadšená. Obávajú sa nákladov na expanziu. Väčšia EÚ s viacerými chudobnejšími krajinami bude pravdepodobne potrebovať väčší rozpočet s väčšími príspevkami od relatívne bohatších členských štátov.

Znamená to tiež, že členovia bloku, ktorí dostali veľké dotácie EÚ, ako je Rumunsko a Poľsko, ako aj francúzski farmári (ktorí zostávajú jedinými najväčšími príjemcami spoločnej poľnohospodárskej politiky EÚ), už pravdepodobne nebudú mať prospech. Ťažko si predstaviť, že by mali šancu, keby napríklad obrovská vidiecka poľnohospodárska Ukrajina, prezývaná chlebník Európy, vstúpila do Európskej únie.

Pravica má tendenciu vnímať bezpečnosť a obranu ako ťažného koňa, ale v týchto dňoch konfliktov väčšina členov EÚ súhlasí s tým, že výdavky na obranu sú prioritou. Ich odsúdenie posilnila perspektíva návratu Donalda Trumpa do Bieleho domu ako prezidenta Spojených štátov.

Od druhej svetovej vojny Európania hľadali bezpečnostnú podporu v Spojených štátoch. Stačí sa pozrieť, aký dôležitý je Washington pri poskytovaní pomoci Ukrajine.

Trump však dal jasne najavo, že ak vyhrá prezidentské kreslo v novembri v USA, Európa by nemala brať nič vážne.

Lídri EÚ sú presvedčení, že sa musia lepšie pripraviť.

Ukrajina je jasným príkladom toho, prečo môže byť zovšeobecňovanie o krajnej pravici ako o jednotnom hnutí také zavádzajúce.

Je pravda, že krajne pravicové strany rozmiestnené po celej Európskej únii hovoria, že majú v úmysle zmeniť blok zvnútra. Ak tento týždeň získajú viac poslancov EP a ak získajú prístup k viacerým národným vládam, získajú tým väčší hlas v Európskom parlamente, na kľúčových stretnutiach ministrov EÚ a na summitoch lídrov EÚ.