PUPOSKY – Donna Alena Hrabáková už od škôlky chcela byť umelkyňou.
Hrapchakova, pôvodom zo Slovenska, do svojej tvorby vlieva srdce a dušu. Jej cieľom nie je len maľovať krásne obrazy, ale premeniť smútok, šok a stratu na „paradox krásy“.
Po absolvovaní Columbus College of Art and Design v odbore arteterapia a neskôr získaní magisterského titulu v odbore umeleckého vzdelávania na Ohio State University strávila svoje prvé roky prácou v psychológii adolescentov so zameraním na PTSD, traumu a stratu v Riverside Hospital. v Columbuse, Ohio, 12 rokov.
Najnovšie kolekcie Hrabčákovej budú verejnosti predstavené od 10. do 30. júna v Galérii umenia Fleur de Lis v Divadle Divokej ruže na 24011 Highway 89 NW v Puposkom.
„Jasne si pamätám, že v mladom veku som veľmi rada kreslila,“ povedala Hrapchaková. „Bolo to silné volanie a to je všetko, čo som chcel urobiť.“
Spočiatku si vybrala oblasť arteterapie, aby mohla pracovať a pritom sa stále sústreďovať na svoje vlastné umenie, no netušila, ako to vlastne robiť ako kariéru.
Presťahovala sa z Ohia, aby slúžila komunite Red Lake Nation krátko po streľbe na strednej škole Red Lake v roku 2005, pričom sedem rokov pracovala so študentmi stredných a stredných škôl v oblasti behaviorálneho zdravia.
„Táto skúsenosť zmenila môj život,“ povedala Hrapchaková. „Práve som otvoril veľa vecí o tom, ako som videl svet. Bolo privilégium pracovať a žiť vo väzbe.“
Svoje skúsenosti z Red Lake dokonca zakomponovala do svojich umeleckých diel. Jedna z jej žiačok, Carmen, zomrela v Červenom jazere pred 10 rokmi, a to inšpirovalo obraz „Carmen a Hardees na hranici.“
„Jedna z mojich obľúbených dievčat bola ako moja dcéra,“ uviedla Hrapchaková vo svojom príspevku na Facebooku o obraze. „Často si myslím, že som ju sledoval, ale teraz ona sleduje mňa.“
Pohraničníci
Hrapchaková kúpila dom svojho pradeda na Slovensku v roku 2020, len 27 míľ od ukrajinských hraníc, a začala proces návratu do vlasti ešte pred rozšírením pandémie koronavírusu.
„V tom čase bolo veľa problémov,“ povedala Hrapchaková. „Ale veľa vecí išlo súčasne dobre. Musím sa presťahovať do domu svojho pradeda a vrátiť sa do svojej dediny, moja kultúra pre mňa znamená všetko.“
Do Ameriky sa vrátila v januári 2022, aby dokončila papiere pre svoj nový domov, ale po začatí ruskej invázie na Ukrajinu 24. februára zostala nakoniec dlhšie, ako pôvodne plánovala a návrat na Slovensko už pre ňu nebol bezpečný.
Hrapchaková, ktorá mala v rukách toľko času, kým sa dostane domov, začala premýšľať o svojej ďalšej sérii. So všetkým, čo sa deje vo svete, povedala, že ju to ovplyvnilo miliónom rôznych spôsobov.
„Celá táto séria začala okolo myšlienky vytvorenia ‚legendy strážcov‘, ktorá bola na hraniciach. Boli by to moji ukrajinskí a slovenskí predkovia, dokonca ľudia ako (Carmen z Červeného jazera) a Odžibvejovia a všetky cesty Vzal som si do života.“ „Všetci tam čakali, kým títo ľudia odchádzali do exilu, pričom ani nevedeli, či sa môžu vrátiť.“
Hrabčáková začala myslieť na neviditeľné – veci, ktoré očami často nevidíme – veci, ktoré nás môžu zväzovať a držať na posvätnom mieste od traumy, straty, vojny či streľby.
„Snažila som sa nastoliť tému, na ktorú je veľmi ťažké sa pozerať a podať správu o ľuďoch, ktorí sa snažia vidieť moju kultúru a niektoré z týchto bytostí a tvorov, ktoré by mohli byť pohodlné,“ povedala. „Začíname sa stretávať a kolektívne vyjadrovať slovami, alebo žiadnymi slovami, tie najťažšie veci v živote a sú veľmi (dobre) prijímané.“
Jej výsledná výstava Ukrajinská a slovenská zbierka poskytuje bezpečný priestor na pohľad a skúmanie dobytia Ukrajiny prostredníctvom expresívneho umenia plného farieb, symbolov, snov a vízií.
Chce, aby sa jej publikum zamyslelo nad svojimi osobnými stratami prostredníctvom jej práce. Či už to dokážu vyjadriť slovami alebo nie, dúfa, že budú sledovať jej prácu a nejakým spôsobom nájdu uzdravenie.
„Dlhé roky som žila ako terapeutka s mladými ľuďmi, ktorí boli traumatizovaní a prešli mnohými strašnými vecami, no umenie ich vyliečilo a zmenilo,“ povedala Hrapcháková. Táto séria je o kráse, strate a smútku. Chcem, aby ľudia cítili niečo krásne, keď vidia moje umenie.“
S Hrabčákovou sa diváci môžu osobne stretnúť na jej inauguračnej výstave v piatok 10. júna o 17:00 v Divadle Divoká ruža, po ktorej bude o 18:00 nasledovať umelecká beseda s názvom Desaťročia traumy a rozprávanie našich predkov prostredníctvom umenia. Počas podujatia sa budú podávať aj predjedlá. Výstava potrvá do 30. júna.
Pre viac informácií o výstave kontaktujte Cate Belleveau na [email protected].
Viac z tvorby Hrabčákovej nájdete na
„Moderné maľby: Noví starovekí“
Facebook stránka.
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“