Slovenský štát v posledných rokoch využil Benešove rozhodnutia na vyvlastnenie stoviek hektárov pôdy etnickým Maďarom. Dekréty si po druhej svetovej vojne nárokovali kolektívnu zodpovednosť Nemcov a Maďarov, pričom ich zbavili občianstva, základných práv a majetku. Na Slovensku sa desiatky rokov argumentuje, že Benešove nariadenia sú už zastaranou súčasťou slovenského práva a už nemôžu vytvárať právne vzťahy. Slovenský štát ho však v niektorých prípadoch naďalej presadzuje, hovorí Jánoš Fiala Putora, maďarský právnik zo Slovenska.
pri stretnutie s Valasz Online, Absolvent Harvardu Janos Viala Potora, maďarský právnik zo Slovenska, potvrdil, že po roku 2018 bolo veľké množstvo prípadov, kedy boli použité príkazy na prepadnutie veci na základe Benešových dekrétov.
skutočnosť
Benešovým dekrétom z roku 1945 sa prihlásila kolektívna zodpovednosť Nemcov a Maďarov za druhú svetovú vojnu, ktorá ich zbavila základných práv a majetku. Podľa dekrétov 2,5 milióna Nemcov nemeckého pôvodu okamžite stratilo československé občianstvo a ich pozemky a domy boli zabavené štátom. Aj keď veľmoci nedovolili vyhnať takmer milión Maďarov ani z Prahy, asi 40-tisíc z nich bolo zbavených aj občianstva. Ostatná maďarská spoločnosť musela čeliť neustálemu prenasledovaniu, šikanovaniu, predvádzacím procesom a tvrdej práci, čo ich nútilo opustiť krajinu.
Slovenský štát podľa Viala Putura využíva v rokoch 1945 až 1947 vyvlastňovacie príkazy voči Maďarom a Nemcom z dôvodu ich etnickej príslušnosti na základe kolektívnej zodpovednosti zbaviť potomkov bývalých zločincov majetku. To všetko preto, že pred sedemdesiatimi piatimi rokmi neboli rozhodnutia z rôznych dôvodov vždy realizované. Slovensko teda proces vníma ako akúsi „nápravu“.
„Nikdy by som si nepredstavoval, že v 21. storočí v Európskej únii sa dá niečo také urobiť. Toto sa naozaj deje,“ povedal János Viala Putura. Fallas Online.
Plocha pôdy, ktorú štát od zmeny režimu skonfiškoval alebo môže v blízkej budúcnosti dekrétmi skonfiškovať, sa pohybuje od 50 do 337 000 hektárov. Vidíme, že vyvlastňovanie sa robí hromadne, okres po okrese, na základe dokumentov v archívoch a v správnom konaní (teda bez účasti zainteresovaných strán), zvyčajne vtedy, keď sa hodnota majetku z nejakého dôvodu zvýši, napr. ako výstavba diaľnice. Niekoľkokrát došlo aj k vyvlastneniu, keď zdanlivo bezcenný pozemok kúpil veľký investor, ktorý tak nemusí platiť vlastníkovi – v týchto prípadoch môže ísť aj o korupčné motívy, povedal.
Advokát zdôraznil, že keďže Slovensko je signatárom Európskeho dohovoru o ľudských právach, podľa ktorého sú vlastnícke práva chránené, nemalo by byť dovolené vykonávať vyvlastňovanie na základe dekrétu z roku 1945.
Podľa Viala Putura je však, žiaľ, známe, že medzinárodné fóra sú v takýchto otázkach veľmi opatrné, pretože aj keď sa postavia na stranu obžalovaného, snažia sa zúžiť rozsah rozhodnutia či odôvodnenia. Ako si spomína, kritici európskych inštitúcií často poukazujú na to, že uplatňujú dvojité štandardy, pričom túto kritiku považoval za úplne opodstatnenú.
Uviedol, že Slovensko sa snaží udržať implementáciu diskriminačnej vyhlášky pod radarom. Ak tieto problémy nastanú, nebudú radi, ale nevyriešia ich zastavením konania a neplánujú zainteresovaných odškodniť.
„Namiesto toho sa budú snažiť predstierať, že to, čo vidíme, nie je pravda, a budú sa snažiť dostať problém pod koberec rôznymi spôsobmi,“ povedala Viala Bottura.
Hoci Slovensko už desaťročia (najmä pri prístupových rokovaniach s Európskou úniou) argumentuje, že Benešove dekréty sú skutočne zastaranou súčasťou slovenského práva, v posledných rokoch sa objavilo niekoľko tlačových správ, ktoré ukázali, že sa stále používa na konfiškáciu majetku Maďari na Slovensku na základe toho, že ich predkovia mali prísť o majetky.
Namiesto ústavného vyvlastnenia – s náhradou – boli Benešovými rozhodnutiami vyvlastnených asi 60 pozemkov na výstavbu diaľnice D4 na juhozápadnom Slovensku. Dodal, že prípad stále čaká na rozhodnutie Új SzóBratislavský okresný súd minulý piatok svoje rozhodnutie odročil.
Ďalší prípad sa dostal na Európsky súd pre ľudské práva vo veci Pusits proti Slovensku v roku 2020. V tomto konaní Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že prax slovenského štátu pri vyvlastňovaní pozemkov v nezákonnom súkromnom vlastníctve s odvolaním sa na Benešove dekréty, je nezákonné. Od rozsudku sa však veľa nezmenilo, čiastočne preto, že Európska únia a Komisia sú k tejto otázke úplne ľahostajné.
Odporúčaná obrázková ilustrácia cez Pixabay
„Profesionálny kávový guru. Typický hráč. Obhajca alkoholu. Fanúšik slaniny. Organizátor.“
