Ruská vojna na Ukrajine podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) pravdepodobne odloží nadchádzajúcu misiu Rosalind Franklinovej na Mars.

Európska vesmírna agentúra vo vyhlásení zverejnenom v pondelok uviedla, že „plne zaviedla sankcie“ uvalené na Rusko 22 členskými štátmi v súvislosti s ozbrojeným konfliktom.

Podľa Európskej vesmírnej agentúry (ESA) je v dôsledku toho nepravdepodobné, že by ambiciózny rover Rosalind Franklin vyrobený v Spojenom kráľovstve vyštartoval v roku 2022.

Rover je súčasťou misie ExoMars, spoločného projektu Európskej vesmírnej agentúry a ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos.

Do vesmíru mala odštartovať v septembri z južného Kazachstanu a na Marse mala pristáť v júni 2023.

Rosalind Franklin je plánovaný robotický Mars rover, ktorý je súčasťou medzinárodného programu ExoMars pod vedením Európskej vesmírnej agentúry a ruského Roskosmosu. Na snímke Rosalindino dvojča na Zemi, známe ako Amalia, úspešne opúšťa platformu simulujúcu terén Marsu.

Rusko navrhlo vyloďovacie plavidlo „Kazachok“, v ktorom mal byť nasadený rover Rosalind Franklin.

pri vyhlásenie Európska vesmírna agentúra, zverejnená na svojej webovej stránke, uviedla, že „posudzuje dôsledky pre každý z našich prebiehajúcich programov“ realizovaných v spolupráci s Roskosmosom, pričom odsudzuje kroky Ruska.

„Odsudzujeme ľudské obete a tragické následky vojny na Ukrajine,“ uviedla Európska vesmírna agentúra.

Uprednostňujeme prijímanie vhodných rozhodnutí nielen v záujme našej pracovnej sily zúčastňujúcej sa na programoch, ale pri plnom rešpektovaní našich európskych hodnôt, ktoré vždy zásadne formovali náš prístup k medzinárodnej spolupráci.

Pokiaľ ide o kontinuitu ExoMars, sankcie a širší kontext robia jeho spustenie v roku 2022 vysoko nepravdepodobným.

V reakcii na rozhodnutie Dmitrij Rogozin, generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos, zverejnil svoj materinský jazyk na Twitter: „Európska vesmírna agentúra sa napriek ruskej babičke rozhodla zmraziť uši.“

Vo vyhlásení ESA vesmírna agentúra tiež uviedla, že vzala na vedomie rozhodnutie Roskosmosu stiahnuť svoju pracovnú silu pre svoje rakety Sojuz z európskeho kozmodrómu v juhoamerickom Kourou.

Rozhodnutie Ruska urobiť tak, ktoré Rogozin oznámil v sobotu, prišlo v dôsledku sankcií uvalených Európou.

Otázna je aj budúcnosť Medzinárodnej vesmírnej stanice (ISS), ktorú od svojho vzniku podporuje päť zúčastnených vesmírnych agentúr – vrátane Európskej vesmírnej agentúry, Európskej vesmírnej agentúry, Roskosmosu a NASA.

Na snímke Dmitrij Rogozin, generálny riaditeľ ruskej vesmírnej agentúry Roskosmos. V reakcii na rozhodnutie ESA Rogozin vo svojom rodnom jazyku na Twitteri napísal: „Európska vesmírna agentúra sa bez ohľadu na ruskú babičku rozhodla zmraziť uši.“

Medzinárodná vesmírna stanica (ISS, na snímke), ktorá je 357,5 stôp široká a 239,4 stôp dlhá, dokončí celú obežnú dráhu okolo Zeme raz za 90 minút.

V súčasnosti je na Medzinárodnej vesmírnej stanici sedem astronautov – štyria zo Spojených štátov, dvaja z Ruska a jeden z Nemecka.

Rogozin povedal, že americké sankcie by mohli „zničiť našu spoluprácu“ a povedal, že pátracia platforma by sa bez pomoci jeho krajiny zrútila na zem.

„Ak zabránite spolupráci s nami, kto zachráni Medzinárodnú vesmírnu stanicu pred tým, aby sa dostala z nekontrolovanej obežnej dráhy a nespadla na americkú alebo európsku pôdu?“ – S poznámkou, že stanica nelieta nad veľkou časťou Ruska, povedal Rogozin.

Jeden vesmírny expert však povedal, že je to nepravdepodobné, keďže Roskosmos má na palube ruský personál.

„Nikto nechce ohrozovať životy astronautov politickým manévrovaním,“ povedal pre agentúru AFP John Logsdon, profesor a vesmírny analytik z Univerzity Georgea Washingtona.

Navyše, pokiaľ ide o rover Rosalind Franklin, ESA tiež uviedla, že jej generálny riaditeľ „analyzuje všetky možnosti a pripraví formálne rozhodnutie o ďalšom postupe“.

ExoMars – spoločný program medzi ESA a Roskosmosom – v skutočnosti pozostáva z dvoch misií, z ktorých jedna ešte len nezačala.

Prvý rover, Trace Gas Orbiter alebo TGO, dorazil na Mars v roku 2016 a svoju plnú vedeckú misiu začal v roku 2018.

TGO sprevádzal neúspešný pristávací modul Schiaparelli, ktorý sa zrútil na povrch Marsu v dôsledku predčasného štartu padáka a teraz nie je ničím iným ako chrumkavou čiernou škvrnou obklopenou hrdzavým červeným pieskom.

Druhá misia ExoMars pozostáva z britského roveru s názvom Rosalind Franklin a povrchovej platformy Kazachok.

Rosalind Franklin, pomenovaná po vedkyni narodenej v Londýne a spoluobjaviteľke štruktúry DNA, mala v septembri 2022 vyletieť do vesmíru z južného Kazachstanu.

Plavidlo bolo postavené spoločnosťou Airbus Defence and Space v britskom zariadení spoločnosti v Stevenage, Hertfordshire a je schopné vŕtať 6,5 stopy (2 metre) pod povrchom a zbierať vzorky z oblastí neovplyvnených žiarením.

Rover je prvým, ktorý si uctí vedkyňu na palube svojho priekopníckeho prieskumného vozidla.

Kratšiu deväťmesačnú cestu na Mars je možné absolvovať len každé dva roky, a preto sa sonda minulý rok nepodarilo vypustiť

TGO (na obrázku ako umelec) dorazil na Mars v roku 2016 a svoju plnú vedeckú misiu začal v roku 2018

V januári Britská vesmírna agentúra potvrdila, že Rosalind Franklinová prešla posledným kolom testov a je na dobrej ceste k štartu na Červenú planétu v septembri.

Pochopenie histórie vody na Marse a toho, či to umožňuje životu prosperovať, je jadrom misií ExoMars Európskej vesmírnej agentúry.

„Rover menom Rosalind Franklin bude kopať dva metre hlboko na povrchu, aby odobral vzorky pôdy, analyzoval jej zloženie a hľadal dôkazy o živote zakopanom pod zemou v minulosti – a možno aj v súčasnosti,“ hovorí Európska vesmírna agentúra.