Priština, Kosovo (AP) – Kosovská vláda v stredu zníži počet špeciálnych policajtov umiestnených pred štyrmi obecnými budovami v oblastiach s väčšinou etnických Srbov a usporiada nové komunálne voľby v každom meste v snahe zmierniť napätie so susedným Srbskom. opäť vzplanul v máji.
Kosovský premiér Albin Kurti uviedol, že štvrtina špeciálnych policajných síl bude z miest stiahnutá, „berúc do úvahy, že situácia v obecných budovách bola v posledných dvoch týždňoch relatívne pokojnejšia“. Dodal, že viac policajtov bude stiahnutých na základe priebežného hodnotenia situácie.
Bezprostredne nebolo jasné, kedy dôjde k škrtom a kam budú dôstojníci preradení.
Vláda Srbska a Srbov v Kosove chce, aby špeciálne policajné sily opustili severný región, zatiaľ čo Priština tvrdí, že ich počet sa bude postupne znižovať.
Kurti uviedol, že vláda vydá oficiálne vyhlásenie o konaní nových volieb v štyroch obciach obývaných väčšinou Srbov.
Dodal: „Na to je potrebné vytvoriť vhodné prostredie, ktoré umožní viesť (volebnú) kampaň, politický pluralizmus a účasť miestnych komunít, ako aj zabezpečiť posvätnosť hlasovania.“
Rozhodnutia padli po tom, čo sa Kurtiho zástupca stretol začiatkom tohto týždňa v Bratislave s vyslancom EÚ Miroslavom Lajácom.
Etnickí Srbi v severnom Kosove v apríli bojkotovali voľby starostov v štyroch obciach v rámci kampane za väčšiu autonómiu a teraz súperia o starostov etnických Albáncov vybraných pri volebných urnách. Susedné Srbsko podporilo výzvy starostov, aby odstúpili.
Keď sa koncom mája ujali úradu noví albánski starostovia, zvolení malým počtom hlasov Albáncov, etnickí Srbi sa im pokúsili zablokovať vstup a násilne vstúpiť do verejných budov, čo viedlo k stretom, ktoré si vyžiadali najmenej 30 mŕtvych. zranili viac ako 50 etnických Srbov.
Európska únia vyzvala Prištinu a Belehrad, aby situáciu upokojili. Brusel dal jasne najavo, že normalizácia vzťahov medzi Kosovom a Srbskom poslúži nielen regionálnemu mieru a stabilite, ale aj vyhliadkam na ich budúcu integráciu do 27-členného bloku.
Európska únia a Spojené štáty sa obávajú, že nedávna eskalácia napätia medzi Kosovom a Srbskom ohrozuje, že balkánsky región dostane do stavu nestability počas ruskej vojny na Ukrajine.
Kurti povedal, že by bol ochotný stretnúť sa so srbským prezidentom Aleksandarom Vučičom na rozhovoroch o implementácii snáh o deeskaláciu a o obnovení implementácie už dohodnutej dohody o normalizácii vzťahov medzi nimi.
Pred štyrmi mesiacmi dali Vučić a Kurti tichý súhlas s plánom podporovaným EÚ s cieľom ukončiť nevraživosť a pomôcť zlepšiť vzťahy z dlhodobého hľadiska.
Dohoda sa však takmer okamžite zrútila, keď sa zdalo, že obaja lídri ustúpia od svojich záväzkov.
Srbsko a jeho bývalá provincia Kosovo sú už desaťročia v spore, pretože Belehrad odmietol uznať vyhlásenie nezávislosti Kosova z roku 2008, ktoré uznali Washington a väčšina krajín Európskej únie, kým Rusko a Čína podporili nárok Belehradu na toto územie.
Konflikt v rokoch 1998-1999, ktorý si vyžiadal viac ako 10 000 mŕtvych, väčšinou kosovských Albáncov, vypukol, keď sa albánski separatisti vzbúrili proti srbskej nadvláde a Belehrad odpovedal brutálnymi represiami. Bombardovacia kampaň NATO v roku 1999 prinútila Srbsko vzdať sa kontroly, ale vláda v Belehrade tvrdila, že Kosovo je stále súčasťou Srbska.
——-
Lazar Semeni sa hlási z albánskej Tirany.
„Nerd coffee nerd. Analytik. Nevyliečiteľný praktik slaniny. Celkový fanúšik twitteru. Typický fanúšik jedla.“
