Francúzski železničiari usporiadajú v utorok celoštátny štrajk v reakcii na plány vlády prezidenta Emmanuela Macrona na reformu dôchodkového systému a zvýšenie veku odchodu do dôchodku.

Ide o šiesty takýto priemyselný štrajk v krajine od januára, keď Macronova vláda oznámila nové zmeny v dôchodkovom systéme.

Štrajky prebiehali aj vo Veľkej Británii. Zdravotné sestry vstúpili do štrajku v Anglicku v decembri 2022 prvýkrát po 106 rokoch. Britskí železničiari štrajkovali v posledných týždňoch a učitelia a zdravotníci opäť štrajkovali vo februári.

Štrajky sú dôležitou súčasťou pracovnej kultúry v Európe. Ľudia vo viacerých členských krajinách EÚ vrátane Španielska a Nemecka nedávno vstúpili do štrajku, predovšetkým preto, aby požadovali lepšie mzdy a pracovné podmienky.

Ktoré krajiny však majú najvyšší počet štrajkov v Európe? Je priemyselná činnosť v niektorých krajinách bežnejšia ako v iných? Ako sa za posledné desaťročia zmenil počet pracovných dní stratených v dôsledku štrajkov?

Priemyselné akcie sa zvyčajne merajú v „dňoch pracovného pokoja“ alebo „stratených pracovných dňoch“ v dôsledku štrajkov alebo výluk. Počet dní pracovného pokoja v dôsledku tohto postupu sa z roka na rok veľmi líši. Trendy v čase sú teda zmysluplnejšie ako jednoduché porovnania ročných údajov.

Pracovné dni boli stratené kvôli štrajkom v celej Európe

Podľa súboru údajov, ktorý zostavil Európsky odborový inštitút (ETUI), krajiny, ktoré zasiahli najviac, zaznamenali za posledných 20 rokov len malé zmeny v rebríčku.

V rokoch 2000 až 2009 bola ročná miera dní pracovného pokoja v dôsledku štrajkov na 1 000 zamestnancov najvyššia v Španielsku s priemerom 153 stratených pracovných dní. Nasledovalo Francúzsko so 127 dňami.

Dánsko (105 dní) je na treťom mieste s ročným priemerom viac ako 100 pracovných dní. Nasledovalo Belgicko a Fínsko, každý po 70 dňoch.

V Spojenom kráľovstve sa v období rokov 2000 – 2009 v dôsledku štrajkov stratilo v priemere len 28 pracovných dní. V Nemecku to bolo len 13 dní, kým v Holandsku osem dní. Niekoľko krajín ako Švajčiarsko a Poľsko zaznamenalo stratu menej ako 10 dní.

V rokoch 2010 až 2019 stratil Cyprus v dôsledku štrajkov najviac pracovných dní s ročným priemerom 275 dní. Francúzsko nasledovalo tento ostrovný štát do tohto obdobia so 128 stratenými dňami.

Všetky ostatné krajiny, pre ktoré boli dostupné údaje, mali prerušenie práce v dôsledku štrajkov menej ako 100 dní. Viac ako 15 krajín malo v tomto období stratu menej ako 20 dní, pričom 18 dní v Spojenom kráľovstve a 17 dní v Nemecku.

Obdobie 2020 – 2021 uvádza údaje len za dva roky, pričom pre niektoré krajiny nie sú žiadne údaje. Najvyšší ročný priemer stratených dní v dôsledku štrajkov malo Francúzsko (79 dní), za ním nasledovalo Belgicko (57 dní), Nórsko (50 dní), Dánsko a Fínsko (po 49 dní).

Stratené dni vo Francúzsku, Spojenom kráľovstve, Nemecku a Španielsku v dôsledku štrajkov

Pri pozornom pohľade na posledné dve desaťročia údaje ETUI ukazujú, ako sa počet dní bez štrajkov v dôsledku štrajkov vo Francúzsku, Nemecku, Spojenom kráľovstve a Španielsku z roka na rok menil.

Vo Francúzsku dosiahli stratené dni na 1 000 zamestnancov v roku 2010 ročný priemer 364 dní. Španielsko zaznamenalo vysoký počet stratených dní na začiatku 21. storočia s 295 dňami v roku 2000 a 365 dňami v roku 2002 a 304 dňami v roku 2004.

Spojené kráľovstvo a Nemecko mali za posledné dve desaťročia relatívne menej stratených dní ako Francúzsko a Španielsko. Najväčší počet stratených dní za rok bol v oboch krajinách v tomto období 57.

Straty pracovných dní v dôsledku štrajkov sa znižujú

Ako ukazuje vyššie uvedený graf pre štyri vybrané krajiny, pracovné dni stratené v dôsledku štrajkov sa znižujú.

Údaje OECD porovnávajúce 90. roky a 2008 – 2018 tento trend veľmi jasne ukazujú. Priemerný počet pracovných dní stratených v dôsledku štrajkov na 1 000 zamestnancov sa počas týchto dvoch období v mnohých krajinách výrazne znížil.

Španielsko a Turecko zaznamenali najvyšší pokles stratených pracovných dní. V Španielsku sa znížila z 309 dní na 76 dní. V Turecku došlo k prudkému poklesu z 223 dní na 10 dní.

Dánsko zaznamenalo pokles zo 169 dní na 105 dní, čo naznačuje, že kultúra štrajku je v tejto krajine stále silná.

Belgicko je v tomto trende výnimkou. Strata pracovných dní v dôsledku štrajkov sa v tomto období zvýšila z 31 na 98 dní.

Štrajky sa v Spojenom kráľovstve znižujú

Priemerný počet stratených pracovných dní sa medzi 90. rokmi a 2008 – 2018 v Spojenom kráľovstve znížil z 30 dní na 20.

Podľa Úradu pre národnú štatistiku počet pracovníkov, ktorí v roku 2017 štrajkovali v Spojenom kráľovstve, klesol na najnižšiu úroveň od 90. rokov 19. storočia.

Právo na štrajk a kolektívne vyjednávanie

Právo na štrajk je nevyhnutné na požadovanie lepších miezd a pracovných podmienok. Kolektívne vyjednávanie robí pracovníkov silnejšími pri rokovaniach so zamestnávateľmi.

Medzinárodná organizácia práce OSN (ILO) má k dispozícii údaje o miere pokrytia krajín kolektívnym vyjednávaním – podielu zamestnancov, na ktorých platy a pracovné podmienky sa vzťahuje jedna alebo viacero kolektívnych zmlúv.

Európske krajiny majú vo všeobecnosti najvyššiu mieru pokrytia na svete.

V roku 2020 alebo v poslednom dostupnom roku bola miera pokrytia kolektívnym vyjednávaním vyššia ako 90 percent v piatich členských štátoch EÚ. Na prvom mieste sa umiestnilo Taliansko (99 %), nasledované Francúzskom a Rakúskom (98 %). Toto číslo bolo 52 percent v Nemecku a 27 percent v Spojenom kráľovstve.

Turecko a Litva (obe 7 percent) majú najnižšiu mieru pokrytia kolektívnym vyjednávaním v Európe.

Medzinárodné porovnanie údajov

Ako upozornila OECD, medzinárodnú porovnateľnosť údajov o štrajkoch ovplyvňujú rozdiely v definíciách a meraniach. ETUI, Medzinárodná organizácia práce a Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj poskytujú komplexné informácie o tom, ako sa ich údaje zhromažďujú a čo odrážajú.