Rozhodnutie vymenovať profesora Yunusa za kľúčového poradcu dočasnej vlády prišlo po stretnutí prezidenta Mohameda Shihab al-Dina, armádnych veliteľov a študentských vodcov.

Profesor Yunus povedal: „Keď ma študenti, ktorí sa tak veľa obetovali, žiadajú, aby som zasiahol v tejto ťažkej fáze, ako môžem odmietnuť?“

Jeho hovorca uviedol, že sa do Dháky vracia z Paríža, kde podstupuje jednoduchý lekársky zákrok.

Protesty v Bangladéši sa začali začiatkom júla požiadavkami študentov vysokých škôl na zrušenie kvót na miesta v štátnej správe, no premenili sa na širšie protivládne hnutie.

Správy uvádzajú, že pri stretoch medzi vládnymi silami a demonštrantmi zahynulo viac ako 400 ľudí, väčšinou civilistov, ktorých zastrelila polícia.

Len v pondelok zomrelo v celej krajine viac ako 100 ľudí, čo z neho robí najkrvavejší deň v histórii protestného hnutia. Zhoreli aj stovky policajných staníc.

Niekoľko hodín predtým, ako demonštranti zaútočili a vyplienili oficiálnu rezidenciu bývalého premiéra v hlavnom meste Dháka, pani Hasina rezignovala a utiekla do susednej Indie. To znamenalo rýchly a náhly koniec jej takmer 15-ročnej vlády.

Hoci bangladéšska ekonomika za posledné desaťročie vzrástla, bývalá premiérka je čoraz viac kritizovaná za umlčanie svojich kritikov a väznenie svojich politických oponentov.

Niektorí z nich, ako napríklad bývalá premiérka Khaleda Zia a aktivista Ahmed Bin Qasim, boli prepustení krátko po Hasinovom unáhlenom odchode.

Pani Zia stojí na čele hlavnej opozičnej strany Bangladéšskej nacionalistickej strany, ktorá bojkotovala voľby v roku 2014 a znova v roku 2024, pričom uviedla, že za vlády pani Hasinovej nie sú možné slobodné a spravodlivé voľby.

Táto 78-ročná žena bola uväznená v roku 2018 za obvinenia z korupcie – obvinenia boli podľa nej politicky motivované.

Skupiny pre ľudské práva tvrdia, že pána Kásima zatkli v roku 2016, jedno zo stoviek vynútených zmiznutí počas vlády pani Hasinovej.