Nízke mzdy na Slovensku sú horúcou témou a jedným z dôvodov, prečo ľudia odchádzajú za prácou do zahraničia. V porovnaní so Slovákmi zarábajú ľudia na Západe dva až štyrikrát viac ako Slováci, čím im škodí predstava nespravodlivých miezd, ktoré nestačia na živobytie.

Za tento stav môže najmä situácia, v akej sa slovenská ekonomika začínala v 90. rokoch. V ére socializmu nebolo opodstatnenie budovať a zakladať mnoho tovární, ktoré sa po revolúcii v roku 1989 nakoniec ukázali ako neproduktívne.

Zatiaľ čo socializmus pohltil kapitálové bohatstvo, Západ sa dostal do popredia budovaním kapitalizmu v priebehu desaťročí, ktorý sa nedá rýchlo prekonať. Vidno to aj dnes na rozdiele v mzdách medzi západným a východným Nemeckom.

Mzdovú výšku v jednotlivých krajinách ovplyvňuje na jednej strane štruktúra ekonomiky, ktorá súvisí s kapitálovou náročnosťou, a na druhej strane rozdielna produktivita práce, alebo inak povedané objem produkcie na odpracovanú hodinu.

To, že Slováci zarábajú málo, nie je len osobný pocit, je to štatistický fakt. K niektorým údajom a interpretáciám týkajúcim sa slovenských miezd však treba pristupovať opatrne.

Zo štyroch krajín Vyšehradskej štvorky zarábajú najnižšie mzdy Slováci a Maďari; Zatiaľ čo Česká republika a Poľsko výrazne prekonali obe. Slováci platia za potraviny viac ako priemerný Európan.

Na spodku

Eurostat zverejnil údaje o čistom zisku za minulý rok. Priemerný príjem Slováka bez detí je 12 744 eur ročne. Mzda je približne rovnaká ako u Maďara, Chorváta a Lotyša, no asi o 2000 eur nižšia ako u Poliaka. V porovnaní s Českom sú ročné mzdy na Slovensku približne o 5000 eur nižšie.

Výrazne menej ako Slováci zarábajú len Bulhari a Rumuni.

V Nemecku je naopak ročná mzda 38-tisíc eur, čo je trojnásobok mzdy na Slovensku.

Pri diskusii o mzdách sa však často používa ročná štatistika príjmov upravená o PPP. V tomto porovnaní sa Slovensko umiestnilo na poslednom mieste. Upozornil na to článok na Euronews.com, ktorý sa dostal aj na slovenské sociálne siete.

Ceny tovarov a služieb, ktoré ľudia kupujú, sa v jednotlivých krajinách líšia. Porovnanie miezd na základe parity kúpnej sily teda poskytuje teoretické porovnanie toho, čo si ľudia môžu kúpiť za svoje mzdy v rôznych krajinách.

Vo svetle súčasných vysokých cien tovarov a služieb a relatívne nízkych miezd je prirodzené, že najhoršiu životnú úroveň majú Slováci.

Je to trochu zjednodušené konštatovanie, pretože pri interpretácii týchto údajov treba dodať, že parita kúpnej sily je do istej miery podobná „bulharskej konštante“. [something that makes your result correct – Ed. note]Štatistici sa snažia porovnať kúpnu silu krajín pomocou parity, ale výsledky nie sú vždy presné.

Kde sú chyby?

S paritou kúpnej sily by sme mali zaobchádzať opatrne; Je to len neúplný štatistický koncept. Ovplyvňujú ju dve zložky – úroveň miezd a ceny tovarov a služieb.

Prvým nedostatkom je meranie cien na základe cenových prieskumov tovarov a služieb. Pokiaľ ide o spotrebu domácností, tieto zisťovania prebiehajú v trojročných cykloch len z dôvodu zníženia administratívnej záťaže, ako už v minulosti poznamenal Inštitút pre fiškálnu politiku. To znamená, že parita kúpnej sily je približná a nemôže odrážať presnú realitu v čase.

K ďalším výkyvom dochádza v porovnaní s krajinami, ktoré majú vlastnú menu, napríklad Maďarsko, Česká republika a Poľsko. Slabosť alebo silu miestnej meny pri určovaní cenovej hladiny v prieskume je potrebné prepočítať na eurá, čo môže viesť k abnormálnej skreslenosti s veľkými výkyvmi výmenných kurzov.

Okrem toho sa ceny parity kúpnej sily stanovujú len v hlavných mestách. Ide o dôležitý prípad na Slovensku, kde sú obrovské regionálne rozdiely. To sa nemusí týkať cien komodít, pretože Slováci platia za potraviny zhruba rovnakú sumu, či už sú v Bratislave na západnom Slovensku, alebo v Snine na východnom Slovensku; V oblasti služieb to však môže znamenať veľký rozdiel: holičstvá v Bratislave si účtujú dvakrát toľko ako holičstvá v Bardejove na východnom Slovensku.

Úroveň cien služieb meraná paritou kúpnej sily by mohla skresľovať a zhoršovať postavenie Slovenska v rebríčku, pripustil analytik UniCredit Bank Ľubomír Koršňák.

Štatistická nerovnováha v parite kúpnej sily však neskrýva, že Slováci zarábajú málo. To by nebol problém, keby boli životné náklady lacnejšie ako v zahraničí, ale nie je.

Nižšie mzdy a vyššie ceny

V cenách Slováci rýchlo dobiehajú priemer EÚ. Ceny komodít na Slovensku boli vlani na úrovni 91 % priemeru EÚ. Predtým boli ceny asi 87 % priemeru, no vysoká inflácia časť cenovej medzery vymazala.

Najnižšie ceny, teda približne 77 percent, sú v Bulharsku a Rumunsku, v Poľsku dosahujú 80 percent a v Maďarsku 84 percent.

V prípade Českej republiky sú ceny 99%, čo je viac ako je priemer na Slovensku. Priemerná hrubá mzda za prvý štvrťrok 2024 však bola v Českej republike asi 1 726 eur (v čistom 1 373 eur), kým na Slovensku to bolo asi 1 447 eur (v čistom 1 104 eur).

Špecialitou Slovenska sú drahé potraviny. Ceny potravín vlani vzrástli na 105,5 % ich priemerných cien v Európskej únii. Kým priemerný Európan zaplatí za košík potravín 100 eur, slovenský občan zaplatí 105,50 eura.

Dokonca aj Švédi majú lacnejšie potraviny v porovnaní s priemerom EÚ; Priemerná hrubá mesačná mzda je 3 453 eur (čistá mzda 2 728 eur). Ceny potravín na Slovensku sú na rovnakej úrovni ako v Belgicku či Rakúsku.

V rámci Skupiny štyroch krajín sa priepasť medzi Slovenskom a jeho susedmi prehĺbila. V Českej republike dosiahli ceny potravín 98 % a v Maďarsku dosiahli priemer Európskej únie.

Niektorí Slováci cestujú nakupovať do oblastí okolo hraníc s Poľskom. Niet sa čomu čudovať; Ceny potravín v Poľsku sú oveľa nižšie a predstavujú len 76 % priemerných cien v Európskej únii. Kým Slovák zaplatí za košík potravín 105,50 eura, v Poľsku je táto cena približne o 30 % lacnejšia.

Skreslená ekonomická výkonnosť

Ak sa vrátime k parite kúpnej sily, tento koeficient skresľuje nielen životnú úroveň meranú čistým príjmom, ale aj ekonomickú situáciu Slovenska meranú HDP na obyvateľa v parite kúpnej sily.

Kým v cenách potravín sa Slovensku podarilo dohnať priemer EÚ, v ekonomike je na tom oveľa horšie.

Slovensko v rokoch 1995 až 2023 dobiehalo priemer EÚ, no oveľa pomalšie ako jeho susedia. V roku 1995 dosiahol HDP na obyvateľa na Slovensku 49 %, čo je po Slovinsku a Českej republike tretia najvyššia úroveň spomedzi krajín bývalého východného bloku.

Počas dlhovej krízy pred desiatimi rokmi Slovensko dokonca predbehlo Portugalsko a Grécko, ktoré boli na ceste k záchrannej akcii.

Dynamika Slovenska však odvtedy upadla. Podľa Eurostatu klesol HDP na obyvateľa zo 71 % priemeru EÚ v roku 2021 na 68 % v roku 2022. Slovensko je spolu s Gréckom na 25. a 26. mieste spomedzi 27 členských krajín EÚ, pred Bulharskom je najchudobnejšie.

Tento rok Eurostat revidoval údaje za predchádzajúce roky, čím sa rozdiel mierne zlepšil. Slovenské HDP na obyvateľa v prepočte na paritu kúpnej sily vlani vzrástlo na 73 %, no krajina stále patrí medzi najslabšie. Zaostávajú za ním len Bulharsko, Lotyšsko a Grécko.

Ekonómovia uviedli chyby pri meraní HDP prostredníctvom parity kúpnej sily. Problémom štatistík sú cenové indexy, najmä bývania, ktoré sú upravené o prepočet HDP. Medzinárodné porovnania ekonomík zohľadňujú rozdielne náklady na služby alebo nájomné v krajinách EÚ. Tieto údaje poskytuje Eurostatu Štatistický úrad.

Minulý rok ekonóm Marek Hlaváč zistil, že datasety Eurostatu obsahovali príliš vysoké výdavky na nájomné bývanie. Od roku 2016 rástla podobným tempom ako tempo rastu cien nehnuteľností. „Je však pravdepodobné, že ceny nehnuteľností na Slovensku v tomto období rástli rýchlejšie ako skutočné nájomné,“ vysvetlil Hlaváč.

Analytik poznamenal, že dôvodom prudkého rastu nájomného môže byť zmena evidovanej plochy bytového fondu na Slovensku v rokoch 2016 až 2017. Celková plocha bytového fondu sa nepochopiteľne znížila o štvrtinu.

V dôsledku toho prudko vzrástli ceny prenájmu za meter štvorcový. Keď sa tieto údaje započítajú do výpočtu HDP na obyvateľa na báze parity kúpnej sily, zdá sa, že Slováci platia za bývanie oveľa viac, ako v skutočnosti platia, čo skresľuje oficiálne čísla Eurostatu.

Odhliadnuc od skreslení, zaostávanie Slovenska za krajinami EÚ je nespochybniteľné.

„Slovensko v minulom roku zaostávalo za priemerným HDP ostatných krajín EÚ v strednej a východnej Európe približne o 8 percentuálnych bodov a približne o 21 percent za najsilnejšou ekonomikou regiónu, Slovinskom,“ hovorí analytik UniCredit Korchnak.

V roku 2023 Slovinsko tesne nahradí Českú republiku – o 0,6 percentuálneho bodu – ako regionálny líder. Podľa oficiálnych údajov ekonomika Slovenska zaostáva za susednou Českou republikou približne o 20 percentuálnych bodov.

Dôvody nie je ťažké určiť. V poslednom desaťročí vláda SR neprijala žiadne zásadné reformy na podporu podnikania, vzdelávania či zdravotníctva. Samirove stranícke administratívy a ich koaliční partneri sa snažili zachovať sociálny mier nečinnosťou, pretože reformy často vyvolávajú odpor verejnosti.

Ak sa však dobre implementuje, ako ukázali roky vlády Mykolasa Dzurindu (1998-2006), poskytuje ekonomický rast a zlepšuje životnú úroveň. Výraznejšie pokročiť nedokázala ani vláda Edvarda Hegera (OĽaNO, 2021-2023). Ak sa nejaké reformy skutočne prijali, zvyčajne boli podmienené miliardami eur z ozdravného plánu. Súčasná vláda je pri moci necelý rok a stále nič nerobí.

©Index