Najvyšší súd súhlasil s vypočutím odvolania manželského páru z Limericku, ktorý vedie Irish Allied Bank o 465 875 eur za pôžičky prevzaté pred 10 rokmi na rozvoj pôdy na Slovensku.

Odvolanie bude mať pravdepodobne dôležité dôsledky pre dlžníkov, ktorí sa chcú voči nim brániť z dôvodu, že sú „spotrebiteľmi“ podľa zákona o spotrebiteľských úveroch.

Trojčlenný senát Najvyššieho súdu v nedávno zverejnenom rozhodnutí uviedol, že správna konštrukcia pojmu „spotrebiteľ“ na účely legislatívy je záležitosťou všeobecného verejného významu, ktorá môže nastať vo veľkom počte prípadov.

„Je vo verejnom záujme, aby bola jasnejšia,“ povedal hlavný sudca Donal O’Donnell, sudca Peter Charlton a sudca Seamus Wolf.

Thomas a Mary O’Callaghan z Clonmore, Drumcollogher, Co Limerick, požiadali o ďalšie odvolanie po tom, čo odvolací súd potvrdil rozhodnutie najvyššieho súdu, že AIB má právo rozhodnúť proti nim.

Odvolací súd v novembri 2020 rozhodol, že pár neposkytol dôveryhodnú obhajobu v súdnom spore AIB.

V samostatnom konaní, ktoré bolo pozastavené až do odvolania, sa AIB domáha rodinného domu páru, ktorý je súčasťou záruky za úver AIB.

Banka požiadala o súhrnné opravné položky v roku 2017 vyplývajúce z úverového rámca poskytnutého v roku 2009, ktorý reštrukturalizoval úverový balík z roku 2005.

Manželia tvrdili, že sa bránili na základe dôvodov vrátane toho, že pri získavaní pôžičiek boli spotrebitelia, ktorí mali nárok na výhody vyplývajúce zo spotrebiteľského práva, a tiež tvrdili, že banka požičiavala bezohľadne.

Pán O’Callaghan, chovateľ hydiny, tvrdil, že nemal žiadne predchádzajúce skúsenosti s nadnárodnými investíciami a požiadal o radu AIB po tom, čo v roku 2005 videl v časopise Farmers‘ Journal inzeráty týkajúce sa možností poľnohospodárstva na Slovensku. Cieľom bolo vybudovať na Slovensku 80 rodinných domov a obrábať 1100 akrov poľnohospodárskej pôdy.

„chybné“ rady

Tvrdil, že miestna pobočka AIB v Newcastlewest, Co Limerick, poskytla „chybné“ rady. Tvrdil tiež, že jemu a jeho manželke, zdravotnej sestre, AIB „dôrazne“ odporučila poskytnúť hypotéku na dom ich rodiny ako záruku, napriek tomu, že boli z toho „trochu nervózni“.

AIB poprela, že by pôsobila ako poradca Okallaghana pre slovenské investície. Tvrdila, že tu má bohaté pracovné skúsenosti a je odhodlaný investovať na Slovensku skôr, ako osloví AIB.

Odvolací súd pri zamietnutí ich odvolania uviedol, že neuvážené požičiavanie, ktoré je známe z írskeho práva, neuškodilo, a poznamenal, že manželia nepopreli tvrdenia AIB, že im bolo odporučené vyhľadať nezávislé právne poradenstvo. Súd tiež konštatoval, že postačovalo, keď najvyšší súd určil, že manželia implikovali pôžičku na investičné účely, a teda neboli spotrebiteľmi.

Najvyšší súd súhlasil s vypočutím ďalšieho odvolania a poznamenal, že medzi nastolené otázky patrí, či rozhodnutie najvyššieho súdu z roku 2010 o definícii spotrebiteľa bolo urobené správne.

Rozsudok z roku 2010 s názvom AIB v. Higgins zamietol návrh, aby sa s každou osobou patriacou do nejakého obchodu alebo profesie, ktorá sa následne rozhodla investovať peniaze do propagácie inej firmy, zaobchádzalo ako so spotrebiteľom.

Na rozhodnutie Higginsa sa spoliehal Najvyšší súd a odvolací súd pri zamietnutí prípadu páru.