Financie – V roku 2020 bolo v Európskej únii 9 z 10 ľudí vo veku 15 – 19 rokov stále vo vzdelávaní (89,5%). Čím väčšia je veková skupina, tým menší je podiel mladých ľudí na vzdelávaní: 49,5% ľudí vo veku 20-24 rokov, 14,4% ľudí vo veku 25-29 rokov a 4,8% ľudí vo veku 30-34 rokov boli v roku 2020 na vzdelávaní.
Tempo prechodu trhu zo školy do práce sa v jednotlivých členských štátoch EÚ líši v dôsledku vplyvu národných systémov vzdelávania a odbornej prípravy, ako aj ďalších faktorov vrátane charakteristík národného trhu práce a kultúrnych determinantov. V niektorých krajinách začínajú mladí ľudia pracovať oveľa skôr ako ostatní, napríklad vo forme študentských zamestnaní alebo platených stáží.
V roku 2020 v EÚ študovalo a súčasne pracovalo 18,4% ľudí vo veku 15 až 24 rokov, zatiaľ čo 2,5% tej istej vekovej skupiny bolo vo vzdelávaní, ale nezamestnaní a hľadali si prácu počas štúdia.
V porovnaní s rokom 2019 sa počet ľudí vo veku 15-24 rokov, ktorí študovali a súčasne pracovali, znížil o 3% (zo 6,1 milióna v roku 2019 na 5,9 milióna v roku 2020). Medzitým sa počet ľudí vo veku 15-24 rokov v školstve a súčasne nezamestnaných zvýšil o 16% (z 0,7 milióna v roku 2019 na 0,8 milióna v roku 2020).
Spomedzi členských štátov EÚ malo Holandsko najvyšší podiel žiakov a študentov vo veku 15-24 rokov, ktorí boli v roku 2020 zamestnaní ešte počas vzdelávania (57,8%), nasledovali Dánsko (45,8%) a Nemecko (38,7%) a potom Rakúsko ( 35,2%). Naopak najnižšiu mieru zamestnanosti medzi žiakmi a študentmi vo veku 15-24 rokov mali Chorvátsko a Maďarsko (zhodne 3,3%), Taliansko (3,0%), Slovensko a Rumunsko (zhodne 2,5%).
Najvyšší podiel žiakov a študentov vo veku 15-24 rokov, ktorí boli nezamestnaní (to znamená, že si hľadali prácu a boli pripravení začať pracovať počas štúdia), bolo zaznamenaných vo Švédsku (12,1%), nasledovanom Fínskom (9,5%), Dánskom a Holandskom (Obaja 6,3%). Na druhej strane v Slovinsku, Taliansku, Rumunsku, Českej republike a Chorvátsku bolo nezamestnaných menej ako 1% žiakov a študentov v tejto vekovej skupine.
