Najvzdialenejšia zistená hviezda, ktorá sa nachádza za tým, čo NASA opisuje ako „vrásku v časopriestore“, je viac ako dvakrát tak horúca ako Slnko a asi miliónkrát jasnejšia.

Vesmírny teleskop Jamesa Webba odhalil nové podrobnosti o dabovanej hviezde Arendelle, ktorý minulý rok objavil Hubblov vesmírny teleskop. Earendel, časť galaxie Sunrise Arc, sa dá zistiť len preto, že galaktická kopa je taká masívna, že Zábaly vesmírnej textúryPodľa NASA vytvára zväčšovací efekt, cez ktorý sa môžu astronómovia pozerať. V mesiacoch od objavu Eärendel Webb zbadal ďalšie veľmi vzdialené hviezdy, hoci žiadna nie je tak ďaleko ako Eäerndel.

„Objavy otvorili úplne novú sféru vesmíru pre fyziku hviezd a novú tému pre vedcov študujúcich raný vesmír, kde galaxie boli kedysi najmenšími zistiteľnými kozmickými telesami,“ uviedla NASA. „Výskumný tím má opatrnú nádej, že je to krok k prípadnému objavu jednej z prvej generácie hviezd, ktorá pozostáva výlučne z prvotných zložiek vesmíru, ktoré vznikli pri Veľkom tresku – vodíka a hélia.“

Vedci uviedli, že kvôli vzdialenosti Eärendel od Zeme trvalo 12,9 miliardy rokov, kým sa k nám dostalo. Vesmír mal v čase vyžarovania svetla menej ako miliardu rokov. Hviezda je teraz vzdialená 28 miliárd svetelných rokov.

Na základe farieb pozorovaných pomocou Webba si astronómovia myslia, že Earendel, čo v starej angličtine znamená „ranná hviezda“ alebo „vychádzajúce svetlo“, môže mať aj chladnejšiu a červenšiu sprievodnú hviezdu.

Hubbleov teleskop pozoroval najstaršiu a najvzdialenejšiu jedinú hviezdu v roku 2018. Svetlu z tejto hviezdy, nazývanej Icarus, trvalo 9 miliárd rokov, kým dosiahlo Zem. NASA.

Victoria Strait, spoluautorka predbežnej štúdie o Earendel, už skôr povedala, že starodávna hviezda ponúka vedcom príležitosť dozvedieť sa viac o minulosti.

„Keď študujeme vesmír, pozeráme sa aj späť v čase, takže tieto pozorovania s veľmi vysokým rozlíšením nám umožňujú pochopiť stavebné kamene niektorých úplne prvých galaxií,“ predtým povedané.