NASA uviedla, že erupcia sopky Tonga spôsobila, že do atmosféry vybuchlo 58 000 olympijských bazénov vody

Keď 15. januára pod morom vybuchla sopka Hengja Tonga-Hung Hapai, 40 míľ (65 kilometrov) severne od hlavného mesta Tongy, spôsobila cunami, ako aj sonický tresk, ktorý zachvátil celý svet – dvakrát.

Explózia poslala dlhý oblak vodnej pary do stratosféry, ktorá leží vo výške 12 až 53 kilometrov nad zemským povrchom. Voda stačila na naplnenie 58 000 olympijských bazénov, podľa odhalení satelitu NASA.

Zistil to Microwave Limb Sounder na satelite NASA Aura. Satelit meria vodnú paru, ozón a ďalšie atmosférické plyny. Po erupcii sopky boli vedci prekvapení údajmi o vodnej pare.

Odhadujú, že sopečná erupcia priniesla do stratosféry 146 teragramov vody. Jeden teragram sa rovná 1 biliónu gramov av tomto prípade sa rovnal 10 % vody už v stratosfére.

To je takmer štvornásobok množstva vodnej pary, ktorá sa dostala do stratosféry po erupcii hory Pinatubo na Filipínach v roku 1991.

Nová štúdia o výsledkoch vodnej pary bola publikovaná v júli v r Geofyzikálne výskumné listy.

„Nikdy predtým sme nič také nevideli,“ uviedol vo vyhlásení autor štúdie Lewis Millan, vedec v oblasti atmosféry z Laboratória prúdového pohonu NASA v južnej Kalifornii. „Museli sme starostlivo skontrolovať všetky merania v šachte, aby sme sa uistili, že sú dôveryhodné.“

Pozorovanie Zeme

Mikrovlnný prístroj na meranie končatín dokáže merať a detekovať prirodzené mikrovlnné signály zo zemskej atmosféry aj cez husté oblaky popola.

„MLS bol jediný prístroj s dostatočne hustým pokrytím na zachytenie oblaku vodnej pary, keď sa vyskytla, a jediný prístroj, ktorý nebol ovplyvnený popolom vyžarovaným sopkou,“ povedal Millan.

Prečo spôsobiť sopečnú erupciu za rok bez leta?  V roku 1816

Satelit Ora bol vypustený v roku 2004 a odvtedy nameral iba dve sopečné erupcie, ktoré vyslali do atmosféry veľké množstvá vodnej pary. Ale vodná para z udalosti Kasatochi v roku 2008 na Aljaške a erupcie Calbuco v Čile v roku 2015 sa rozptýlila pomerne rýchlo.

Silné sopečné erupcie, ako napríklad Mount Pinatubo alebo udalosť Krakatoa v Indonézii v roku 1883, zvyčajne ochladzujú povrchovú teplotu Zeme, pretože plyn, prach a popol, ktoré chrlia, odrážajú slnečné svetlo späť do vesmíru. Táto „vulkanická zima“ nastala po erupcii hory Tambora v roku 1815, čo viedlo k „Rok bez letaV roku 1816.

Erupcia Tongy bola iná, pretože vodná para, ktorú vyslala do atmosféry, môže zachytávať teplo, čo môže spôsobiť zvýšenie povrchovej teploty. Podľa vedcov môže prebytočná vodná para zostať v stratosfére niekoľko rokov.

Dodatočná vodná para v stratosfére môže tiež viesť k chemickým reakciám, ktoré dočasne prispievajú k poškodzovaniu ochrannej ozónovej vrstvy Zeme.

anatómia erupcie

Našťastie sa očakáva, že otepľovací účinok vodnej pary bude malý a dočasný a po ubúdaní prebytočnej pary sa rozplynie. Vedci si nemyslia, že to bude stačiť na zhoršenie súčasných podmienok v dôsledku klimatickej krízy.

Sopka Tonga bola najsmrteľnejšia erupcia za posledných 140 rokov

Vedci sa domnievajú, že hlavným dôvodom vysokého množstva vodnej pary bola hĺbka kaldery sopky 490 stôp (150 metrov) pod hladinou oceánu.

Ak by bola príliš hlboká, hĺbka oceánu by erupciu utlmila, bola by príliš plytká a množstvo morskej vody zohriatej stúpajúcou magmou by nezodpovedalo tomu, čo sa dostalo do stratosféry.

Vedci stále pracujú na pochopení neobvyklého energetického impulzu a všetkých jeho superlatívov, vrátane Do vesmíru dorazil silný hurikán.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *