Kosovský premiér Albin Kurti naďalej nastoľuje otázku vstupu do NATO vzhľadom na pokračujúcu vojnu Ruska proti Ukrajine a možnú nestabilitu v regióne, ale NATO a niektorí členovia sú stále odhodlaní, že v súčasnosti to nie je možné. stôl.

Kurti pre AFP povedal, že členovia NATO a Európska únia by mali uľahčiť a urýchliť pristúpenie krajín.

V tejto výnimočnej situácii nemôžeme konať normálne. Členstvo v EÚ a NATO sa teda nemôže uskutočňovať starými spôsobmi,“ povedal a dodal, že „je nevyhnutné, aby Brusel ako hlavné mesto NATO aj EÚ prehodnotil nový spôsob expanzie na západnom Balkáne.

Žiaľ, NATO nesúhlasí. V odpovedi na otázky z Exit predstaviteľ NATO jasne povedal, že členstvo Kosova by malo podliehať jednomyseľnému hlasovaniu.

Všetky rozhodnutia NATO, vrátane tých, ktoré sa týkajú členstva, prijíma Severoatlantická rada jednomyseľným hlasovaním.

Kosovo uznáva 26 z 30 členov NATO, čo znamená, že pre nich nebude možné získať požadovaný jednomyseľný hlas. Po krvavej vojne so Srbskom, ktorá sa skončila po intervencii NATO, vyhlásilo Kosovo v roku 2008 nezávislosť od Belehradu.

Medzi viaceré krajiny, ktoré neuznávajú svoju suverenitu, patrí Španielsko, Grécko, Rumunsko a Slovensko. Všetci štyria sú členmi NATO.

Okrem toho predstaviteľ NATO uviedol, že kritériá vstupu sú totožné s článkom X Washingtonskej zmluvy a prístupový proces zostáva nezmenený.

Predstaviteľ dodal: „Účasť NATO v Kosove sa nezmenila. Sme naďalej pevne odhodlaní prostredníctvom kosovských síl (KFOR) s mandátom NATO prispievať k bezpečnému prostrediu a širšej stabilite na západnom Balkáne.“

Kosovské sily sú medzinárodné mierové sily pod vedením NATO, ktoré sú rozmiestnené v Kosove od konca vojny a zostanú na mieste, kým sa Kosovské bezpečnostné sily nestanú sebestačnými.

Predstaviteľ dospel k záveru, že akékoľvek zmeny v postavení NATO a kosovských síl zostávajú založené na okolnostiach a nie sú riadené kalendárom.

Výstupný odbor kontaktoval Ministerstvo zahraničných vecí SR, Rumunska, Grécka a Španielska.

Rumunsko a Španielsko neodpovedali.

Slovensko sa vyhýbalo otázke NATO a povedalo, že „Slovenská republika podporuje členstvo v EÚ pre všetky krajiny západného Balkánu. Na to však musí byť splnených veľa predpokladov, vrátane riešenia politických otázok. Jedným z nich je konštruktívny dialóg medzi Belehradom a Prištinou,“ dodal. ktoré sa v ňom EÚ snaží sprostredkovať“.

Dialóg medzi oboma krajinami už dlho stagnuje, Kosovo žiada uznanie, zatiaľ čo Srbsko tvrdí, že sa to nikdy nestane.

V krátkej odpovedi Grécka grécky hovorca povedal: „Prečítajte si, prosím, aj článok 10 Washingtonskej zmluvy o založení NATO. Postoj Grécka ku Kosovu zostáva nezmenený.“

Článok 10 hovorí o požiadavke, aby všetky krajiny jednomyseľne hlasovali za vstup do koalície.

Zatiaľ čo Corte vyzval na nové spôsoby vstupu, odpoveď NATO bola jasná, že to nie je na stole, aspoň zatiaľ.

Na margo ruskej vojny a prezidenta Vladimira Putina Kurti uviedol, že „prezident Ruska je nepredvídateľný. Je vodcom vojny, nie vodcom mieru.“

Od vypuknutia vojny na Ukrajine 24. februára sa Kosovo a ďalšie krajiny v regióne ako Bosna a Hercegovina obávajú, že už aj tak napätá bezpečnostná situácia môže viesť k ďalšej nestabilite. Srbsko, oddaný spojenec Ruska, ktoré odmietlo sankcie EÚ, zostáva hybnou silou v oboch krajinách, čo vedie k obavám z vplyvu alebo odvety proti pro-EÚ a NATO náladám.

Kurti povedal, že Putin „využije faktory a aktérov, ktorých kontroluje, aj na západnom Balkáne. Keďže sa zamerajú na nové konflikty, západný Balkán vo všeobecnosti a Kosovo zvlášť sú ohrozené.“

V minulosti sme ruského prezidenta spomínali raz za mesiac. Teraz nám to pripomína niekoľkokrát týždenne.“

Fjalë kyçe: Kosovo, NATO