veľkosť písma:a^–|a⁺ Komentáre sú zakázané

Kabinet schválil návrh zákona o rozpočte v piatok 14. októbra. Termín na zaslanie zákona o rozpočte do parlamentu je 15. októbra. Zahŕňa návrhy štátnych rozpočtov na obdobie rokov 2023-2025 a rozpočtov verejnej správy na obdobie rokov 2023-2025.

Premiér Edward Heger (OĽaNO) po rokovaní vlády povedal, že navrhovaný štátny rozpočet na najbližšie roky má pomáhať ľuďom. Predpokladá sa, že budúcoročný rozpočet bude mať podporu parlamentu.

„Tieto čísla sú samozrejmé,“ povedal podľa SITA Heger. „Mali by sme si vyzliecť politické tričká.“

Minister financií Igor Matovič, ktorý je zároveň šéfom Hegerovej strany, dodal, že rozpočet na rok 2023 ustupuje reakcii vlády na pretrvávajúce veľké zvyšovanie cien energií.

Matovič podľa Denníka N naznačil, že v parlamente budú bojovať o každý hlas, keďže vláde po odchode koalície Strany slobody a solidarity (SaS) chýbala väčšina.

Matovič sa priklonil k nepriateľskej rétorike, ktorá reprezentovala jeho značku, a povedal: „Za takýto rozpočet by hlasoval iba pesimista a asociál,“ uviedla TASR. „Iba ten, kto chce ľuďom ublížiť a zneužiť situáciu, nebude chcieť pomáhať ľuďom, keď to najviac potrebujú.“

Matovič uviedol, že predpokladaný deficit možno takmer výlučne pripísať novej pomoci občanom. Okrem 3,4 miliardy eur vyčlenených na kompenzáciu dôsledkov zvýšených nákladov na energie pôjde 1,2 miliardy eur na takzvaný balík Matovičovcov, 1,1 miliardy eur pokryje zvýšenie dôchodkov, 1 miliarda eur pôjde na vyššie platy učiteľov. a štátnych zamestnancov, na zvýšenie platov zdravotníkov bude vyčlenených 400 miliónov eur.

„Dokopy je to viac ako 7 miliárd eur, čo je takmer celý deficit,“ uviedol Matovič.

Príjmy rozpočtu verejnej správy na rok 2023 sa očakávajú vo výške 50,6 miliardy eur a výdavky 58,5 miliardy eur, čo predstavuje fiškálny rozpočet na úrovni 6,44 percenta HDP. To je nárast oproti 5 % plánovanému deficitu v tomto roku.

Čistý deficit z dočasných vplyvov by mal v budúcom roku dosiahnuť 3,1 percenta HDP, čo je v blízkosti tohtoročného odhadu 2,9 percenta. V najbližších dvoch rokoch by sa mal deficit postupne znižovať na 3,4 % HDP v roku 2024 a 2,7 % v roku 2025.

K rastu výdavkov v roku 2023 výrazne prispejú prostriedky z ozdravného plánu EÚ v celkovej výške 2,3 miliardy eur. V roku 2023 plánuje Slovensko preinvestovať viac ako 7 miliárd eur vrátane zdrojov z eurofondov a ozdravného plánu.

Po tripartitných rokovaniach sa dohodlo, že v návrhu zákona sa po schválení parlamentom presunie z ministerstva financií na zdravotníkov 340 miliónov eur.

Z 3,4 miliardy eur vyčlenených v návrhu rozpočtu na kompenzáciu rastu cien energií by 1,4 miliardy eur malo dostať ministerstvo hospodárstva a 900 miliónov eur ministerstvo práce. Na správu verejnej pokladnice pôjde 940 miliónov eur. Štátne železničné spoločnosti a Slovenská správa ciest by mali dostať 160 miliónov eur.

Ministerstvo financií do tohto roka počíta s poklesom celkového verejného dlhu, ktorý má po dvoch rokoch rastu klesnúť na 59,4 percenta HDP z minuloročného rekordného rekordu 62,2 percenta. V budúcom roku by mal dlh klesnúť pod 58 % HDP. Tomuto vývoju podľa rezortu financií výrazne napomôže očakávaná vysoká inflácia, ako aj využitie naakumulovaných likvidných zdrojov.