BERLÍN (AFP) – Nemecký kancelár Olaf Scholz v nedeľu oznámil „historický“ posun v nemeckej zahraničnej a obrannej politike, keďže ruská invázia na Ukrajinu núti najväčšiu európsku ekonomiku vzdať sa desaťročí neochoty zvýšiť svoj vojenský profil.
Nemecko, prenasledované povojnovou krivdou, vždy kráčalo na svetovej scéne ľahkovážne, pokiaľ ide o konflikty.
Ale na mimoriadnom parlamentnom zasadnutí v nedeľu Schulz, ktorý bol sám obvinený z toho, že hovoril o ukrajinskej kríze, povedal: „S inváziou na Ukrajinu sme teraz v novej ére.“
Niekoľko hodín po tom, čo Nemecko z veľkej časti zrušilo zákaz vývozu smrtiacich zbraní do oblastí konfliktov oznámením masívnych dodávok na Ukrajinu, Schulz povedal, že len v roku 2022 bude na vojenské investície vyčlenených 100 miliárd eur (113 miliárd USD).
Tvrdil, že finančná bazuka Bundeswehru by mala byť zapísaná do nemeckej ústavy.
Odteraz – rok čo rok – najväčšia európska ekonomika, povedal Schulz, bude investovať viac ako 2 % HDP do našej obrany.
Záväzok presahuje 2-percentný cieľ stanovený NATO, čím prekračuje roky nedostatočných investícií, ktoré dostali Nemecko do hľadáčika jeho spojencov.
Bývalý americký prezident Donald Trump ostro kritizoval bývalú kancelárku Angelu Merkelovú za zlyhanie Nemecka pri dosahovaní cieľov NATO, čo poznačilo transatlantický vzťah.
Ale Schulz povedal, že Putinov útok jasne ukázal, že „Nemecko bude musieť výrazne zvýšiť investície do bezpečnosti našej krajiny“.
„Cieľom je silná, vyspelá a sofistikovaná armáda, ktorá nás spoľahlivo ochráni.“
-„iný svet“ –
Schulz, ktorý nastúpil do úradu v decembri po tom, čo vo voľbách prekvapil Merkelovej stranu, bol často zosmiešňovaný za svoju robotickú rétoriku obhajujúcu zaužívanú politiku.
Zdá sa však, že ukrajinská kríza zmenila muža, ktorého raz magazín Spiegel opísal ako „stelesnenie nudy v politike“, v tom, čo denník Bild v nedeľu nazval „historickým prejavom“, ktorý „šokoval ospalé a znudené Nemecko“.
Nestálosť v tvári je ešte pozoruhodnejšia vzhľadom na zloženie súčasnej nemeckej vlády.
Po 16 rokoch koalície vedenej konzervatívcami pod vedením Merkelovej je teraz Schulz zodpovedný za stredopravú Sociálnodemokratickú stranu (SPD) spolu s mladšími partnermi Stranou zelených a liberálnou FDP.
Zatiaľ čo Zelení mali vždy antiexportný postoj, SPD bola obviňovaná z prílišného intímneho vzťahu s Ruskom, zatiaľ čo FDP je často kritizovaná za uprednostňovanie ekonomických záujmov.
Ministerka zahraničných vecí Annalena Barbocková zo Strany zelených však uviedla, že „v tento deň možno Nemecko zanechá určitú formu zvláštneho a jedinečného obmedzenia v zahraničnej a bezpečnostnej politike“.
„Pravidlá, ktoré si stanovíme, by nás nemali zbavovať zodpovednosti. Ak je náš svet iný, mala by byť aj naša politika.“
Nemecko oznámilo, že dodalo Ukrajine 1000 protitankových zbraní a 500 rakiet zem-vzduch Stinger zo svojich zásob v Bundeswehri.
Schulz povedal, že posilní aj sily na východnom krídle NATO, vrátane nových rozmiestnení na Slovensku, a tiež vyjadril ochotu zapojiť sa do obrany vzdušného priestoru spojencov protilietadlovými raketami.
Pohroma armády
Po rokoch finančného zanedbania odhalil neutešený stav Bundeswehru veliteľ nemeckej pozemnej armády Alphonse Meese v ten istý deň, keď Putin nariadil svojim silám vstúpiť na Ukrajinu.
„Možnosti, ktoré môžeme ponúknuť politikom na podporu (NATO), sú veľmi obmedzené,“ napísal rázne priznanie na sociálnej sieti LinkedIn.
Povedal, že nemecké ozbrojené sily sú „celkom nahé“.
Od konca studenej vojny Nemecko zredukovalo svoje sily z 500 000 v čase znovuzjednotenia na dnešných len asi 200 000.
Predstavitelia obrany v posledných rokoch znova a znova bili na poplach kvôli problémom s vybavením armády – sérii porúch, ktoré sužovali bojové lietadlá, tanky, helikoptéry a lode.
Temná vojnová minulosť Nemecka podporila silnú pacifistickú tradíciu, ktorá sa podľa kritikov postavila ruskej invázii na rozdiel od ruskej invázie.
Počas týždňov, keď sa schyľovalo ku kríze, Nemecko opakovane odmietalo prosby Kyjeva a jeho spojencov, aby poslali zbrane na Ukrajinu.
Estónska ponuka dodať Kyjevu osem starých húfnic zakúpených od bývalého komunistického Východného Nemecka uviazla v Berlíne niekoľko týždňov v byrokratickej spleti, kým ju v nedeľu definitívne schválili.
Nemecko pred konfliktom ponúklo Ukrajine len 5000 prilieb, čo z nich urobilo terč posmechu.
Najľudnatejšiu európsku krajinu tiež obvinili, že kladie svoje ekonomické a energetické záujmy na prvé miesto, keďže sa držala plynovodu Nord Stream 2, ktorý mal prepravovať ruský plyn do Európy, predtým, ako bol tento týždeň definitívne pozastavený.
Schulz však prisľúbil, že posunie Nemecko od závislosti od iných, pokiaľ ide o dovoz energie, a uviedol, že súčasný tlak na energetické trhy ukázal, že krajina musí pokračovať v prechode na obnoviteľné zdroje.
„Schultz sa počas ukrajinskej krízy dramaticky zmenil. Teraz mení krajinu,“ uviedol Bild v úvodníku.
© 2022 AFP