Toto je článok z archívu Úžasní sprievodcovia po Slovensku. Rozhodli sme sa sprístupniť tieto skvosty našim čitateľom a vykonáme iba nevyhnutné úpravy. Niektoré poznámky pisateľa sa od roku 2004 zmenili, ale veľa zostáva pravdivých. Najnovšie informácie a vybrané príbehy nájdete v najnovšom vydaní Úžasný sprievodca Slovenskom.

Projekt Blair Witch (1998) rozpráva príbeh troch filmových tvorcov, ktorí idú do lesa vyšetrovať mýtus, zmätok, zablúdenie a nakoniec vraždu. Je to strašidelný film, najmä ak poznáte pocit straty noci v lese.

www.spectacularsl Slovakiaia.sk

Moji slovenskí priatelia, ktorí ho videli, si mysleli, že je hlúpy. „Trikrát prekročia rieku,“ povedali.
„A preto?“
„Každý študent, keď sa stratí v lese, naučí sa nasledovať najbližšiu rieku. Rieka ťa vždy niekam zavedie.“

Keďže mi tieto pracovné znalosti chýbali, požiadal som kamarátku Danielu (v skratke Danka) Danihelovú (29), aby ma zobrala na túru do pohoria Malá Fatima.

Danka vyrastala v Bratislave, ale ako mnoho Slovákov trávila leto táborením v horách, kde sa naučila čítať turistické mapy, stavať požiare, sledovať stratené rieky, atď. V dospelosti bola veteránkou horskej turistiky v Rumunsku, Bulharsku a Himalájach.

Dinka mi pár dní pred našim výletom poslala e-mail s tým, že si mám vziať so sebou spacák, karimatku, pláštenku a minimálne dva litre vody. Odpovedal som, že nemám karimatku, kabát ani spacák, ale ona nikdy nedostane e-mail. Na vlakovej stanici ma teda prekvapilo, že mi tie veci chýbajú. Potom som si všimol, že mám v taške gumený vodný mechúr s hadičkou, ktorá sa valila cez moje rameno a ktorá mi umožňovala absorbovať vodu bez toho, aby som musel zastaviť a vytiahnuť fľašu.

Povedala: „Toto máš, ale nemáš spacák?“

Túra sa začína v Strečne

Moja taška bola aj tak ťažká. Mal som notebook, päť kníh, slovník slovenčiny a angličtiny, perá, zošity, malý CD prehrávač a oblečenie pre pekné a zlé počasie. Celkovo vážil 20 kg.

Súvisiace článkySprievodca Slovenskom: pomocná ruka v srdci Európy. Čítaj viac

Keď som sa dostal na bratislavskú vlakovú stanicu, boľavé plecia a nohy som mal gumené. S Dankou sme išli vlakom do iliny (kde som si kúpil spacák) a odtiaľ sme sa autobusom dostali do Strečna, malého mesta na rieke Váh obklopeného bujnými zelenými horami. V medzere medzi horami, vysoko na brale nad Váhom, stál kriedovo biely hrad Strečno. Dinka vzala mapu a vytyčila cestu. Na hlave mala červenú vreckovku a v očiach mišla iskra milujúca prírodu.

Našli sme chodník cez rieku Váh, prešli sme popri rade domov a zaviedli nás do lesa borovíc, vyhýbajúc sa niektorým kopcom, skôr ako sme vystrelili na okraj hory. Netrvalo dlho a v prvý deň futbalu som sa spotil a nafúkal ako bacuľaté dieťa. Medzitým sa zdalo, že Danka dokáže zabehnúť za strom, obliecť si šaty a ísť na ples. Jej štíhle zakrivené telo nebolo schopné uniesť ťažký batoh na horu, bola to však ilúzia. Ich stonky boli pevné ako kmene stromov, hoci neboli ako kmene stromov.
„Si v poriadku?“ Povedala a dívala sa na mňa veľkými očami.
Povedal som: „Urobím to.“
„Chceš ťažkú ​​chôdzu.“

Po troch hodinách pekla sme začuli brechot psa, potom sa obrysy zrubového domu objavili v tmavo fialovej farbe. Povedal som: „Chvála Bohu.“ Zložil som batoh z ramena a sadol si na trup.

Noc mimo horskej chaty

Hory na Slovensku sú posiate chatami. Jasne vyznačené na mapách a s trochou plánovania môžete vyraziť na túru, kamkoľvek chcete, a na konci dňa budete mať kde spať. Posteľ – zvyčajne poschodová – stojí pár stovák korún.

Väčšina chatiek je v štátnom vlastníctve a zvyčajne môžete zadarmo spať vonku (kempovanie je v národných parkoch nelegálne).

Naši cestovní sprievodcovia po Veľkolepom Slovensku sú k dispozícii v našom internetovom obchode.

Danka chcela spať vonku. Povedal som dobre, hoci žiadny koberec, a môj spacák (najlacnejší v žilinskom Tescu) nebol dosť teplý na jednociferné teploty (Celzia).

Vyšli sme hore k spacákom. Nad nami sa mihli tisíce hviezd. Spomenul som Veľký voz.

Prečo to Slováci nazývajú Veľký košík? [Veľký voz] Tak som povedal: „Rukoväť je príliš dlhá. Ako tlačíš vozík takto?“

„Netlačíš na neho,“ povedala Dinka. „Ty to ťaháš. Na rameno.“

Danka ma naučila, že priechody medzi vrcholmi sa nazývajú „sedlo“ alebo sedlá a že reťaz hrebeňov bola „hrebeň“ alebo hrebeň – akoby ruka Pána zostúpila a obrovským hrebeňom oddelila zem.

Na vrchol Veľký Kriváň

Na druhý deň sa Dinka zobudila so slnkom, naplnila nám fľaše s vodou, nakrájala mi trochu chleba a zmapovala kurz dňa.

Povedala: „Vylezme na Vicki Krivach.“ „Je to najvyšší vrchol. Ak sa dobre bavíme, môžeme pred zotmením vystúpiť na ďalšie dva vrcholy.“

Pozrela na mňa a zamračila sa. Stále som bol v spacáku. „Ak ste unavení, na Kriváni je výťah, ktorý nás vyvezie do kabíny.“

Cestovný sprievodca TatraNový pohľad na ducha ohromujúceho Slovenska Čítaj viac

Už len dostať sa na asi sedem hodín vzdialený Kriváň sa zdalo dosť pekné. Ale druhý deň bol ľahší. Moje telo si nejako zvyklo na obal. „Sedlou“ sme sa pohybovali hore a dole bez väčších problémov. Chodníky boli ľahko sledovateľné, slnečné, ale chladné.

Vošli sme do húštiny bukov – strieborných kmeňov a jasne zelených listov. Na vrchole stromy vybledli a zostala len tráva, skaly a borovicové kríky.

Keď sme išli okolo, Danka mi vtlačila kvety pod nos a brusnice do úst. Našla vodu, keď sme to potrebovali, a naučila ma, ako si vyrobiť čiapku z niečoho ako podložky na ľalie. Všeobecne to hora stála mimoriadne dobre.

Myslel som na príbeh, ktorý som kedysi počul od jedného Slováka, o jeho zahraničnej priateľke a o tom, ako sa cítila inak v zahraničí. Stretol ju vonku a po návrate domov ju prišla navštíviť. Choďte vlakom do malého mesta pri jazere. Popoludnie strávili plávaním a kým sa dostali do hotela, boli všetky izby presunuté.

„Je v poriadku spať v stane?“ Povedal. Jeden mal v batohu.
Povedala: „Dobre.“

Ale keď videla, ako vytiahol stan, rozplakala sa.

Úžasní sprievodcovia po Slovensku

Špania dolina (stredné Slovensko) (Zdroj: Dušan Beňo)

6. októbra 2020 o 16:20 | Matt Reynolds