Ekonomické výhody vstupu do Európskej únie sú početné a významné, no nie všetky sú nezvratné: na to by si euroskeptici v strednej a východnej Európe mali pamätať.

Viac ako 15 rokov po prvej vlne východného rozširovania EÚ stojíme pred výzvou (pre)hodnotiť dlhodobé prínosy pre ekonomiky strednej a východnej Európy zo vstupu do EÚ.

Tento článok popisuje celkový ekonomický zisk meraný ako dodatočný HDP na obyvateľa, ktorý možno pripísať novým členským štátom, ktoré vstúpili do EÚ v priebehu času v porovnaní s hypotetickým scenárom zotrvania mimo EÚ.

Výsledky naznačujú významné zisky zo vstupu do Európskej únie. Dôležité je, že tieto zisky sa zdajú byť dlhodobé a časom sa zvyšujú: v prípade mnohých analyzovaných krajín sa vypočítané zisky medzi šiestym a dvanástym rokom po pristúpení aspoň zdvojnásobili.

Pre päť z 10 analyzovaných krajín je 12-ročný nárast úrovne HDP na obyvateľa oproti scenáru bez pristúpenia aspoň 30 percent.

Zisky však neboli univerzálne vo všetkých ekonomikách strednej a východnej Európy.

Predovšetkým to bolo trochu okrajové pre krajiny, ktoré vstúpili do Európskej únie s relatívne vysokou úrovňou hospodárskeho rozvoja a slušnou fyzickou infraštruktúrou.

Patrí medzi ne Slovinsko, kde sa výkonnostné zisky blížili k nule, ako aj Česko a Maďarsko, kde sa rozpätie vypočítaných ziskov pohybuje od troch percent do 10 percent a od siedmich percent do 28 percent po 12 rokoch.

Na druhej strane, zisky boli oveľa väčšie v Poľsku, na Slovensku a v pobaltských štátoch, kde za 12 rokov po pristúpení Litvy a Estónska prekročili 50 percent dodatočného HDP na obyvateľa.

A čo Poľsko?

Je zrejmé, že zisky v Poľsku sa časom kumulujú a 15 rokov po pristúpení predstavovali ďalších približne 55 percent HDP na obyvateľa.

A „nevstupové“ Poľsko má zasa trvalo nízku mieru ekonomického rastu v porovnaní so skutočným Poľskom. Zdá sa, že tento rozdiel v mierach rastu sa časom zvyšuje, čo naznačuje, že tieto výhody nie sú jednorazové, ale skôr trvalé a dlhodobé.

Vytváranie scenára „nepripájať sa“.

Hlavný problém pri hodnotení ekonomických ziskov z pristúpenia spočíva v predpovedaní toho, čo by sa stalo, keby k nemu nedošlo.

Tu príde vhod antisyntetická metóda. Stručne povedané, táto metóda nám umožňuje vytvoriť „umelú krajinu“, ktorá je váženým priemerom krajín, ktoré neboli súčasťou integrácie EÚ. Výber krajín nie je náhodný – vychádza zo súboru charakteristík krajiny, ktoré dokážu veľmi dobre predpovedať HDP na obyvateľa.

Analyzovali sa dve alternatívne možnosti premenných, aby sa v štúdii stanovila syntetická anti-realita.

Po prvé, do jednoduchého scenára sme zahrnuli štrukturálne ekonomické premenné ako rast populácie, podiel priemyslu na celkovej pridanej hodnote, podiel poľnohospodárstva na celkovej pridanej hodnote, podiel investícií na HDP a úroveň reálneho, sekundárneho a terciárneho HDP. Ukazovatele vzdelania. Druhá rozšírená verzia modelu navyše obsahovala niekoľko inštitucionálnych premenných súvisiacich s úrovňou ekonomickej slobody v krajine (tj daňové zaťaženie, sloboda podnikania, peňažná sloboda a ukazovatele slobody obchodu).

Predpokladalo sa, že tieto dodatočné premenné odrážajú oba fenomény: pokrok v procese transformácie a vstup do Európskej únie. Výber modelu je dôležitý pre výsledky s vyšším odhadovaným celkovým ziskom zisteným v rozšírených modeloch.

Zloženie syntetického „no-join“ štátu bolo pre každý analyzovaný nový členský štát iné – súčasťou tejto konštrukcie sú často Austrália, Bielorusko, Kórea, Macedónsko, Rusko a Ukrajina. Alternatívne možnosti zahŕňali Albánsko, Alžírsko, Brazília, Čile, Čína, Indonézia, Macedónsko, Nový Zéland a Švajčiarsko.

Ekonomické a politické reformy počas prístupového obdobia

Skúsenosti so vstupom do EÚ v strednej a východnej Európe boli veľmi odlišné od skúseností západoeurópskych krajín a rozvíjali sa spolu s hlbokými politickými a ekonomickými transformáciami na začiatku 90. rokov.

Počiatočné „európske dohody“ umožnili vytvorenie zón voľného obchodu a predpokladali budúce štrukturálne reformy vrátane aproximácie právnych systémov. Takzvané kodanské kritériá zavedené v roku 1993 ďalej zdôraznili potrebu, aby budúce členské štáty mali stabilné demokratické inštitúcie, ktoré by mohli zabezpečiť ochranu základných hodnôt EÚ, ako aj trhových ekonomík fungujúcich ako konkurenčné členské štáty jednotného trhu.

Zatiaľ čo všetci budúci členovia EÚ mali spĺňať kodanské kritériá, skutočná rýchlosť transformácie a implementácie veľmi potrebných reforiem sa v tom čase medzi pristupujúcimi krajinami trochu líšila.

Neexistuje jednoduchá odpoveď, do akej miery prechodné reformy „presadia“ a/alebo „výsledok“ stratégie spájania. Dalo by sa usúdiť, že ani v prípade stratégie „veľkého tresku“ reforiem by nastolenie právneho štátu nenastalo automaticky. Vonkajší tlak vo forme predvstupových záväzkov uľahčil proces transformácie a vytvorenie inštitúcií právneho štátu.

Prečo je to aktuálne aj dnes?

Výsledky prezentované v štúdii poskytujú doteraz viac dôkazov o významných ziskoch zo vstupu do EÚ.

Je to dôležité najmä pre krajiny, ktoré sa usilujú stať sa členmi Európskej únie, a ukazuje to, že dodržiavanie požiadaviek mnohých štrukturálnych a inštitucionálnych reforiem sa z dlhodobého hľadiska vypláca.

Vo svetle rastúceho skepticizmu voči EÚ v nových členských štátoch je tiež dôležité poznamenať, že niektoré z týchto ziskov sú reverzibilné, keďže pramenia z prístupu na jednotný trh a prílevu priamych zahraničných investícií z EÚ15. Je to do značnej miery podmienené členstvom v EÚ.

Na druhej strane, zlepšenie infraštruktúry prostredníctvom štrukturálneho financovania sa už do určitej miery rozvinulo a pravdepodobne nebude hrať hlavnú úlohu pri rozvoji väčšiny nových členských štátov. Nové iniciatívy (ako je fond EÚ na obnovu) však poskytujú udržateľný zdroj výhod z členstva v EÚ pre nováčikov.

V prípade krajín strednej a východnej Európy bolo očakávanie politických a ekonomických ziskov zo zosúladenia s EÚ a jej hodnotami motívom urýchlenej implementácie demokratizačných reforiem, čo vysvetľuje úspešné transformácie v týchto ekonomikách.

Aj keď to môže byť dôležitá lekcia pre ostatné krajiny v regióne, je tiež dôležité pochopiť, že tieto reformy boli potrebné aj na podporu hladkého prechodu na trhové hospodárstvo. Jeho zvrátenie by teda mohlo ohroziť potenciál ťažiť z výhod členstva v EÚ a ďalšej integrácie.

Tento článok spolunapísal Jan J. Michak, profesor na Varšavskej univerzite, vychádza z článku s názvom: Ekonomický dopad rozšírenia východnej Európskej únie na nové členské štáty prehodnotené: Úloha ekonomických inštitúcií; Hadžimegir, c. , Mishaik, J. J., Svatko, B. (2021). Central European Economic Journal, 8 (55), 126-143. DOI: 10.2478/ceej-2021-0008. Výsledky sú tu zhrnuté so súhlasom šéfredaktora časopisu.

Na rozdiel od mnohých spravodajských a informačných platforiem, vznikajúce v Európe Čítanie zadarmo a vždy bude. Firewall tu nie je. Sme nezávislí, nie sme pridružení a nezastupujeme žiadnu politickú stranu ani komerčnú organizáciu. Pre rozvíjajúcu sa Európu chceme to najlepšie, nič viac, nič menej. Vaša podpora nám pomôže pokračovať v šírení informácií o tomto nádhernom regióne.

Môžete prispieť Tu. Ďakujem.