Nové snímky z teleskopu Jamesa Webba ukazujú do seba zapadajúce galaxie v tvare „tučniaka a vajíčka“

Prišiel najnovší úžasný záber z vesmírneho teleskopu Jamesa Webba a vyzerá ako… tučniak. Obrovský tučniak vo vesmíre.

NASA si v piatok pripomenula celé dvojročné výročie vedeckých zistení teleskopu zverejnením snímky, ktorá v skutočnosti ukazuje dvojicu zapletených galaxií, známych ako Arp 142, prezývaných Tučniak a vajce. Prvá galaxia je špirálová galaxia; Druhá galaxia je eliptická galaxia.

„Tanec galaxií gravitačne ťahal tenké oblasti plynu a prachu v galaxii Penguin, čo spôsobilo, že sa zrazili vo vlnách a vytvorili hviezdy.“ NASA uviedla v tlačovej správe:„Hľadajte tieto oblasti na dvoch miestach: to, čo vyzerá ako ryba v jej ‚zobáku‘ a ‚perie‘ v jej ‚chvoste‘.“

Teleskop Webb dosiahol všetko, v čo astronómovia dúfali, najmä pohľad hlbšie do vesmíru a ďalej v čase ako ktorýkoľvek predchádzajúci ďalekohľad. Podarilo sa mu vyrobiť aj nádherné obrázky. Vesmír, ako ho zobrazuje Web Mirror a jeho rad nástrojov, je krásny, oslňujúci a oslňujúci. Tieto presvedčivé snímky demonštrujú neuveriteľné rozlíšenie Webbovho teleskopu, nástupcu stále fungujúceho Hubbleovho vesmírneho teleskopu NASA, ktorý stál 10 miliárd dolárov.

Ale hlavný dôvod, prečo Webb existuje, je urobiť niečo, čo Hubble nedokáže: odvrátiť zrak V infračervenej časti spektra, čo umožňuje Vedci analyzujú intenzívne červené svetlo vyžarované galaxiami, keď bol vesmír veľmi mladý.

To spôsobilo obrovské prekvapenie. Astronómovia predpokladali, že rané galaxie boli malé a slabé. Ale to Webb nevidel.

Namiesto toho je tu fascinujúca zbierka veľkých, jasných galaxií, z ktorých mnohé obsahujú masívne čierne diery, ktoré vyžarovali svoje svetlo len asi 300 miliónov rokov po Veľkom tresku. (Najlepší odhad veku vesmíru je 100 miliónov rokov.) 13,8 miliardy rokov) Procesy vzniku hviezd a zostavovania galaxií boli rýchlejšie, efektívnejšie alebo úplne iné, ako teoretici predpokladali.

Takto má fungovať veda: nový nástroj s novým spôsobom nazerania na prírodu umiestňuje tvrdé dáta tam, kde predtým boli len teórie, počítačové modely a koncepty.

„Naším doteraz najväčším vplyvom bolo pochopenie prvej miliardy rokov. Toto bol krátky predajný bod teleskopu a bola som nadšená, ako dobre sa nám to podarilo,“ povedala Jane Rigbyová, hlavná vedkyňa Webbovho teleskopu. „Vesmír s nami spolupracoval.“

Vedci Webb dodávajú, že neočakávaný počet veľkých, jasných galaxií v ranom vesmíre neznamená, že teória veľkého tresku je nesprávna.

„Máme túto záplavu údajov a máme všetky tieto zaujímavé veci, ktoré objavujeme, a úplne nerozumieme prečo,“ povedala astrofyzička z NASA Amber Strawnová. To však nepredstavuje objav „novej fyziky“ ani nič prevratné. Povedala.

„Teória veľkého tresku je stále našou najlepšou teóriou vesmíru.“ povedal Straughn.

Webbov teleskop sa pozrel aj do blízkeho vesmíru vrátane pozorovaní zaujímavého planetárneho systému Trappist-1, kde skupina kamenných planét obieha okolo červeného trpaslíka. Tento planetárny systém sa nachádza asi 41 svetelných rokov ďaleko, v rámci našej galaxie a blízko kozmickej schémy vecí.

Prebiehajúca astrobiologická otázka, na ktorú by mohol Webb odpovedať, je, či sú hviezdy červených trpaslíkov príliš veterné na to, aby umožnili planétam v ich blízkosti zachovať si atmosféru a či sa zdajú byť pravdepodobné ako miesto, kde by mohol prekvitať život.

„Zatiaľ sme nenašli skalnatú planétu, ako je tá naša, s atmosférou vhodnou pre život. To si môže vyžadovať väčší ďalekohľad,“ uviedla v e-maile planetárna astronómka Heidi Hamill.

Dokáže tento ďalekohľad nájsť prvý presvedčivý dôkaz o existencii mimozemského života? Zdá sa to nepravdepodobné, hovorí Rigby.

„Osobne si nemyslím, že Webb nájde život. Nie je na to určený,“ povedal Rigby. „Myslím, že môžeme nájsť potenciálny život obývateľný „Planéty.“

Ďalekohľad zozbieral obrovské množstvo údajov o exoplanétach – svetoch obiehajúcich okolo vzdialených hviezd, povedal Garth Illingworth, astronóm z Kalifornskej univerzity v Santa Cruz, ktorý bol jedným z ľudí, ktorí koncom osemdesiatych rokov vysnívali Webbov teleskop. Dodal, že tieto údaje je ešte potrebné skompilovať do uceleného obrazu.

„Je to trochu ako mimozemšťan, ktorý sa potuluje pozemskou zoologickou záhradou, pozerá sa na široké spektrum zvierat a potom sa pokúša dať dokopy vzťahy a spoločné znaky,“ povedal.

Webb vystrelil do vesmíru na vianočné ráno v roku 2021 a šesť mesiacov sa dostával do formy, keď obiehal okolo Slnka takmer milión míľ od Zeme. Titulok v tom čase bol, že teleskop prekonal 344 potenciálnych porúch v jednom bode, vrátane nasadenia slnečného štítu veľkosti tenisového kurtu potrebného na pozorovanie nízkych teplôt v infračervenej časti spektra.

Jedno z osemnástich šesťuholníkových zrkadiel ďalekohľadu bolo ťažko zasiahnuté malým meteoritom, ale jeho účinok bol obmedzený. Odvtedy sa NASA snažila znížiť riziko takýchto kolízií letom ďalekohľadu so zrkadlami namierenými proti smeru jazdy.

„Letíme s ním tak, aby sa nestretlo s dažďom,“ povedal Straughn.

Ďalekohľad sa zameral aj na svety, ktoré dobre poznáme v našej slnečnej sústave. Webb zistil, že ľadový mesiac Jupitera Európa, o ktorom je už dlho známe, že má hlboký podpovrchový oceán, sporadicky uniká oxid uhličitý. Hamill povedal, že teleskop zachytil 6000 míľ dlhý stĺp vody vychádzajúci zo Saturnovho mesiaca Enceladus, ktorý má, podobne ako Európa, pod ľadovou kôrou skrytý oceán.

„Nasledujúcich 20 rokov bude ešte vzrušujúcejších, pretože schopnosti tohto úžasného nástroja skutočne posunieme do neznáma a neočakávaných,“ dodal Hamill.

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *