KAWAGOE, JAPONSKO – Slovenská hymna je bolestivou abstinenciou od utrpenia a nezlomnosti, čo v preklade znamená „Blesk nad Tatrami“ a pochádza z roku 1844. Rory Sabbatini nemal šancu.
Ako pokračujú olympijské príbehy, tento príbeh je komplikovaný. Čistota športu a príťažlivosť hry pre svoju krajinu sa často strácali v detailoch, a keď 45-ročný hráč nervózne ťahal striebornú medailu zavesenú na hrudi, detaily sa nedali ignorovať.
Ako sa sem dostal Juhoafričan, z ktorého sa stal Slovák cez južnú Floridu?
„Bol to vlastne môj nápad,“ vysvetlil Rastislav Antala s ťažkým smiechom.
Oficiálny titul Antalye je prezident Slovenskej golfovej asociácie, no v tomto kontexte sa architekt zdá vhodnejší. Bol to Antala, kto oslovil svoju bývalú sesternicu Martinu Stovanikovú s myšlienkou preniesť golf na Slovensku do mapy.
„Všetko sa to stalo náhodne,“ spomína Martina, ktorá sa za Sabatiniho vydala v roku 2014. „Rastislav prišiel s touto myšlienkou, ktorá bola veľmi neformálna. Povedal by, mimochodom. Viete, že slovenské občianstvo môžete získať kvôli svojej manželke. Bolo to ako vtip, ako: ‚Skúsme to.‘ Povedal, prečo nie.“
Antala svoje prvé ihrisko skutočne absolvoval v roku 2015, krátko po tom, čo sa Sabatini a Martina zosobášili, no v tom čase bol návrat golfu na olympiádu, do ktorého chýbal rok, malou neznámou. Až po úspechu hier v Riu sa golf zakorenil aspoň v srdciach a mysliach veľkých hráčov.
Prejdú však ďalšie dva roky, kým Antala opäť stlačí túto tému počas cesty do južnej Floridy, aby navštívil Sabbatini’s počas Honda Classic.
„Čo si myslíš, že môžeš hrať na olympijských hrách za Slovensko?“ spýtal sa Antala počas večere v marci 2018.
Zastupovanie stredoeurópskej krajiny s 8 000 golfistami a iba 30 ihriskami na olympijských hrách bolo vstupným bodom, ktorý prilákal Sabatiniho k myšlienke, ale koncept Antalye sa v skutočnosti vyvinul z hier.
Celá myšlienka, ktorá stála za návratom golfu na olympijské hry, bola podnietiť rast v krajinách, ktoré sa považujú za rozvojové golfové ihrisko, ako je Slovensko, prostredníctvom zvýšeného záujmu a najmä financovania zo strany národných olympijských výborov, ktoré by sa prenieslo do úsilia občanov.
„Pre golf na Slovensku je skvelé byť len tu. Mať golfistu na olympiáde je niečo, čomu ľudia na Slovensku nerozumejú,“ povedal Antala.
Sabatini až do finále pre Antalyu nikdy na Slovensko nešiel a určite ani netušil, ako prebieha proces získania občianstva. Ale, ako Antala vysvetlil, „musím povedať, že to nebolo také ťažké.“
V júni 2018 Antala dorazil do Sabatini s ultimátom.
„Stalo sa to rýchlo. [Antala] Napísal nám a bolo ráno na Floride a povedal: „Dnes je termín. Ak chcete hrať so Slovenskom, musíte do dnes vyplniť všetky papiere,“ spomína Martina Sabatini. „Mali sme asi hodinu na dokončenie všetkých papierov.“
Šesťnásobný víťaz PGA Tour, ktorý už má dvojité občianstvo v Juhoafrickej republike a Spojených štátoch, ako aj pas zo Spojeného kráľovstva, oficiálne nastúpil na olympijský šachový zápas. V decembri 2018, po necelé dva roky od začiatku hier v Tokiu, oznámil svoje rozhodnutie. V tom čase bol klasifikovaný ako 11. najlepší Juhoafričan na svete a ani zďaleka nepristál na olympiáde. Ale vzhľadom na kvalifikačné kritériá to bola virtuálna prekážka hrať so Slovenskom.
Aj keď boli hry odložené kvôli pandémii COVID-19, zostal v bezpečí na poli 60 hráčov, hoci toto rozhodnutie sa v určitých okruhoch stalo hitom. Ďalšia Sabbatiniho cesta do Bratislavy, hlavného mesta Slovenska, bude jeho prvá, ako zavtipkoval.
Boduje celé pole olympijskej mužskej súťaže
Keď sa však hry stali skutočnosťou, zmenilo sa aj postavenie Sabatiniho ako olympijského športovca, a keď otvoril svoj týždeň v Japonsku 69. až 67. kolami, zvedavosť sa stala súperom.
V sobotu neskoro večer si Sabbatini sadol s Antalom a Martinou v miestnej reštaurácii. Sabbatini bol športovo od hlavy až po päty v tímovej výstroji Slovenska – červených, bielych a modrých teplákových súpravách zdobených štátnym štítom, ktoré nosil so zvláštnou hrdosťou.
Zle umiestnené kolo ho stálo tretí deň a posledné kolo by začal ďaleko od konverzácie o medaile. Ale zahral prvých šesť jamiek do 5 rokov a otočil 31 údermi. Keď po obrátke pridal na svojich prvých piatich jamkách ďalšie štyri birdie, umiestnenie v prvej trojke nebolo namieste. Keď prekonal dve zo svojich posledných troch jamiek dňa a dosiahol olympijský rekord 61, bol úplne druhý.
Bolo to približne v tom istom čase, keď sa Xander Shaveli pozrel na tabuľku výsledkov a zostal v nemom úžase – Sabatini bol vyrovnaný a dostal sa do vedenia pod 17 rokov.
„Pozrel som sa na tabuľu a videl som Roryho strelu 61, takže to bol pre mňa pekný budíček,“ priznal Shaveli, neskorší obhajca zlata.
Na Slovensku sa neskoro v sobotu zhromaždili davy ľudí, aby sledovali Sabbatiniho finálové kolo. Dovtedy získala krajina na hrách v Tokiu iba dve medaily (v streľbe žien v trape a veslovaní v mužskom slalome K-1), a ak Sabbatini úplne nespĺňa požiadavky na obľúbeného syna, snaží sa. Po prijatí občianstva každý rok cestoval na Slovensko, aby tu konal kliniky a založil nadáciu na finančnú pomoc slovenským golfistom. Kde niektorí vidia oportunistu, iní vidia patróna. Na olympiáde má perspektíva mnoho vrstiev.
„Južná Afrika má veľa golfistov, ktorí by ich reprezentovali, ale Slovensko ich nemá kto zastupovať,“ povedal Sabatini. „Vnímali sme to ako spôsob, ako to využiť ako východiskový bod, aby sme sa pokúsili o zvýšenie záujmu o golf na Slovensku ao zvýšenie záujmu mladých golfistov.
„Som vďačný, že som tu. Bol to však hrdý moment, keď som tu mohol reprezentovať Slovensko a vidieť vztýčenú vlajku. Slovami sa to naozaj nedá vyjadriť.“
S „Bleskom nad Tatrami“ unášaným cez vysoké borovice Kasumigaseki Country Clubu sa Sabbatini nesnažil nasledovať. Nestalo sa to, ale zastavil sa, aby si užil ten moment a ocenil cestu, ktorá bola taká zložitá, ako bola vynájdená.
Slovák Rory Sabbatini sa možno v niektorých kruhoch neumiestňuje dobre, no strieborná medaila aj tak svieti.