BRATISLAVA, SLOVENSKO >> Prvou prezidentkou Slovenska bola zvolená liberálna ekologická aktivistka.

Pomerne nováčik Zuzana Čaputová získala 58 percent hlasov po sčítaní asi 95 percent navrátilcov v dnešnom druhom kole volieb, pred podpredsedom Európskej komisie Marošom Šefčovičom, ktorý získal 42 percent.

Šefčovič priznal porážku a zablahoželal súperovi.

„S výsledkom som veľmi spokojná,“ povedala Čaputová. „Je to pre mňa veľmi silný mandát,“ povedala.

Jej priaznivci skandovali: „Zuzanna, Zuzanna.“

Čaputová (45) má málo skúseností v politike a priťahuje voličov, ktorí sú zdesení z korupcie a mainstreamovej politiky.

Len nedávno sa stala podpredsedníčkou Progresívneho Slovenska, úplne novej strany, ktorá nemala možnosť kandidovať v parlamentných voľbách. Čaputová odstúpila zo svojej straníckej funkcie po víťazstve v prvom kole prezidentských volieb pred dvoma týždňami.

Stala sa piatou prezidentkou Slovenska od získania nezávislosti po oddelení Československa v roku 1993.

Prezident krajiny s 5,4 milióna obyvateľov má právomoc vyberať premiéra, menovať sudcov Ústavného súdu a vetovať zákony. Parlament však môže prelomiť veto jednoduchou väčšinou. Väčšinu výkonných právomocí má vláda na čele s premiérom.

Právnička Čaputová je považovaná za vychádzajúcu hviezdu slovenskej politiky. Známa je najmä tým, že vo svojom rodnom Pezinku vedie úspešný boj proti skládkovaniu toxického odpadu, za čo jej v roku 2016 udelili prestížnu Goldmanovu environmentálnu cenu.

Rozvedená matka dvoch detí podporuje práva homosexuálov a je proti zákazu potratov v tejto konzervatívnej rímskokatolíckej krajine.

Bola tiež súčasťou kampane v roku 2017, ktorá viedla k zrušeniu amnestie udelenej bývalým autoritárskym premiérom Vladimírom Mečiarom.

Šefčovič (52) je kariérnym diplomatom, ktorý má podporu ľavicovej Sociálnodemokratickej strany Smer na čele s populistickým expremiérom Robertom Ficom, hlavnou silou slovenskej politiky pošpinenej korupčnými škandálmi. Viedol kampaň na základe tradičných rodinných hodnôt.

Čaputovú podporil v hlasovaní populárny úradujúci prezident Andrej Kiska, ktorý už druhé funkčné obdobie nekandiduje.

Obaja minulý rok podporili masívne protivládne pouličné protesty, ktoré vypukli po zabití investigatívneho novinára a jeho snúbenice a viedli k pádu Ficovej koaličnej vlády. Vyšetrovatelia spojili smrť Jána Kuciaka s jeho prácou pri vyšetrovaní možnej rozsiahlej vládnej korupcie.

Ficova strana už utrpela prehry v novembrových voľbách do VÚC, prvých voľbách od najväčších demonštrácií v krajine od protikomunistickej zamatovej revolúcie v roku 1989.