Hrad Devín, ktorý sa nachádza na brale na sútoku riek Dunaj a Morava, je jedným z najstarších hradov na Slovensku a jedným z najznámejších. Jeho ideálna strategická poloha priťahovala osadníkov už od praveku a zohrávala dôležitú úlohu vo vojenskom a kultúrnom rozvoji krajiny.

Zostáva živým symbolom histórie Slovenska. Prvá písomná zmienka o Devíne pochádza z roku 864, kedy sa v listinách spomína miesto menom Duina ako súčasť kláštora Fulda. V tom čase bola pohraničnou pevnosťou a jedným z politických a správnych centier Veľkomoravskej ríše.

Najstaršie artefakty nájdené na mieste však pochádzajú z doby kamennej, keď sa v Al-Jarf usadili rôzne kmene. Kelti prišli a usadili sa v oblasti v prvom storočí nášho letopočtu a Rimania ich nasledovali. Našli sa tu nejaké ruiny rímskych stavieb.

Po páde Veľkomoravskej ríše sa majitelia hradu často menili a každý z nich ho postupne rozvíjal a rozširoval. V 15. storočí sa hrad stal majetkom rodu Garayovcov, ktorí si v rámci opevnenia postavili palác a zmodernizovali okolité hradby. V rokoch 1527 až 1605 v ňom žili Batorisovci, ktorí postavili nové palácové krídlo v centrálnom hradnom areáli a premenili celý areál do renesančného slohu.

Potom sa hrad stal majetkom Pálffyovcov, ktorí ho ako posledný šľachtický rod obývali. Devín sa už od 18. storočia nepoužíval ako rezidencia, potom začal chátrať. Jeho úpadok bol zavŕšený v roku 1809, keď ho obliehali napoleonské armády a vyhodili jeho veľké časti do vzduchu.

S postupným vznikom slovenského národa v prvej polovici 19. storočia sa hrad Devín stal symbolom národného prebudenia a opäť získal časť svojej slávy. Početné citlivé rekonštrukčné projekty počas dvadsiateho storočia pomohli dať súčasnému návštevníkovi pocit bývalej vznešenosti miesta.

Pri dnešnej návšteve zrúcanín hradu môžu návštevníci vidieť zachované kusy rímskej architektúry, ako aj zvyšky palácov Batory a Garay. Gotický vežový palác sa týči aj nad celým hradným areálom, ktorý je dodnes obohnaný hradbami. Návštevníci môžu vidieť pozostatky veľkomoravského kostola z 9. storočia, a hoci dnes už vidno len jeho výrazné kamenné základy, je tu model znázorňujúci, ako mohol obdĺžnikový kostol s trojlístkovou apsidou vyzerať.

Hornú časť hradu po 104 mesiacoch rekonštrukcie opäť otvorili začiatkom mája. Obnovená je aj expozícia v jaskyni v hradnej skale, kde sa nachádzajú archeologické nálezy. Pribudla aj geologická história hradu, ktorá vysvetľuje históriu hradu od trinásteho storočia do dvadsiateho storočia.

Z celej oblasti je nádherný výhľad na Dunaj a Rakúsko. Najznámejšou dominantou Devína je tzv. Panenská veža, malá neskororenesančná veža, ktorá sa nachádza na vrchole hradu, vyčnieva nad tokom rieky. Je miestom mnohých mýtov a legiend, z ktorých niektoré sú podrobne popísané v múzeu o histórii hradu a ktoré možno nájsť v jeho najzachovalejších častiach.

Sú tam aj informácie o tom, ako Devín prekonal priesaky vody do priestoru, ktoré boli bežné v budovách jeho éry. V areáli hradu dodnes vidno 55 metrov hlbokú studňu, ktorú postavili pravdepodobne Garaisovci.

Pozrite si video o hrade Devín, pripravené v rámci projektu kultúrneho dedičstva na podporu obnovy a zachovania kultúrneho a historického dedičstva na Slovensku prostredníctvom Európskeho hospodárskeho priestoru a Nórskych fondov.