Kedysi bolo Slovensko priekopníkom v strednej Európe a zažilo boom výroby automobilov, ktorý viedol k rýchlemu hospodárskemu rastu, no opustené dediny strašia vidiek, keď ľudia odchádzajú hľadať pracovné príležitosti. Biely kostol bdie nad Harakovcami odkedy ho postavili dedinčania v storočí po šírení čiernej smrti v Európe. Táto dedina, učupená medzi kopcami plnými lesov a polí v tomto pastierskom kúte východného Slovenska, prežila nespočetné množstvo vojen, no teraz svoj boj prehráva, pretože funkcie mesta vyčerpávajú jej životnú miazgu. Dnes je medzi jeho 59 obyvateľmi len šesť detí. V obciach do 1000 obyvateľov žilo donedávna asi 40 percent Slovákov, no štatistiky ukazujú, že ich počet rýchlo klesá. Neďaleko poľských hraníc na východe krajiny mala obec Havranek v roku 1980 386 obyvateľov, no dnes klesol na osem. To isté sa stalo v nespočetných dedinách po celej krajine s 5,4 miliónmi obyvateľov, najmä na jej chudobnejšom východe. Dokonca aj Harakovce, ktoré platia plat 220 eur (240 dolárov) mesačne, hrozilo, že nebudú mať kandidáta na starostu, čo je len štvrtina celoštátneho priemeru. Potom sa 27-ročná sociálna pracovníčka Božena Melisková vrátila domov po takmer desaťročí práce v českej metropole Prahe, keď si nevedela nájsť novú prácu. Melišková kandiduje za matku, ktorá nemôže kandidovať, pretože si našla prácu v neďalekej obci. „Chcem pomôcť zlepšiť život v našej obci,“ povedala Melišková pre agentúru AFP. Otázka je ako. Slovensko, ktoré je členom Európskej únie a eurozóny, úspešne zlákalo na montáž automobilov značky ako nemecký Volkswagen, francúzsky Peugeot Citroen či juhokórejskú Kia, čím vytvorilo tisíce pracovných miest. Relatívne nízka kombinácia miezd a daní prilákala aj juhokórejský Samsung a taiwanskú skupinu Foxconn. Tieto pracovné miesta pomohli v rokoch 2008 až 2012 zvýšiť mzdy slovenských pracovníkov o 20 %, a to aj napriek svetovej hospodárskej kríze a eurozóne. Podľa údajov Eurostatu stúpli mzdy v eurozóne len o 10 %. Ale tieto pracovné miesta, väčšinou sústredené okolo hlavného mesta Bratislavy a Košíc, východného oceľového uzla, tiež pomohli prilákať ľudí z vidieka, ako aj sloboda pohybu v rámci EÚ. Od vstupu Slovenska do Európskej únie v roku 2004 najmenej 120 000 Slovákov, väčšina z nich mladých, využilo slobodu pracovať inde v bloku a presťahovali sa za lepším životom do Británie alebo Rakúska a neďalekej Českej republiky. „Na vidieku už nie je práca. Mladí ľudia odchádzajú do mesta alebo do zahraničia a už sa nevrátia,“ uviedla pre agentúru AFP Marta Bojňáková, hovorkyňa Združenia miest a obcí Slovenska. – Od hôr k výletným lodiam – Na vidiek prúdilo málo investícií a zdá sa, že fondy EÚ pre regionálny rozvoj zaostávajú. Zatiaľ čo sa očakáva, že slovenská ekonomika tento rok vzrastie o 3,2 %, miera nezamestnanosti zostala v apríli na celoštátnej úrovni tvrdošijne vysoká na úrovni 11,6 %. Kým v Bratislave sa blíži k 6 %, na vidieku miera nezamestnanosti stúpa na 17 %. Je to utrpenie, ktoré zanechalo hlboký dojem v Mniesku nad Popradom, obci, ktorej domy sa rozprestierajú na úbočí poľských hraníc a ktorá slúžila ako ohnisko záujmu verejnosti o miznúce dediny v krajine. Na papieri má 650 obyvateľov, no podľa starostu Petra Ziembu 90 % jeho obyvateľov pracuje v zahraničí. Ženy väčšinou odchádzajú do Rakúska ako ošetrovateľky a muži si hľadajú prácu na výletných lodiach a iné práce, ktoré ich väčšinu roka zdržiavajú mimo dediny. Zatvorené sú aj školy. „Naozaj tu chceme žiť a pracovať a držať sa tohto života, ale finančné okolnosti nás nútia presťahovať sa do iných krajín za prácou a posielať peniaze späť domov,“ hovorí Ziemba. Hovorca MPSVR Michal Stoska trvá na tom, že nemožno obviňovať štát, že zatvára oči pred vyľudňovaním vidieka. Domáce a eurofondy sa podľa neho vynakladajú na nápravu rozdielov medzi urbanizovanejším a bohatším západom Slovenska a chudobnejším a vidieckejším východom.