Druhý program je súčasťou 74 miliónov eur, ktoré budú investované prostredníctvom a Program obnovy cirkvi v Maďarsku a susedných krajinách. Viac ako 4 milióny eur z tejto sumy sú určené na podporu Obnova viac ako stovky kostolov na Slovensku. Tretí program Jeho súčasťou boli plánované nákupy poľnohospodárskej pôdy v susedných krajinách Maďarska v hodnote 400 miliónov eur.

Plány Orbánovej vlády vyvolali obavy Slovenské diplomatické kruhy Vyzval ministra zahraničných vecí Ivana Korčuka, aby 5. októbra zorganizoval stretnutie s maďarským kolegom Petrom Szijjártom. Slovenskí diplomati využili príležitosť a predstavili päťbodový zoznam obáv, ktoré chcel Corcock vyriešiť diplomatickou cestou. Veľká časť bodov sa týkala grantov a investičných zámerov maďarskej vlády smerovala na Slovensko. Korcuk vyzval Szyjjarta, aby prediskutoval maďarské výdavkové projekty na Slovensku pred ich realizáciou.

Maďarsko s odpoveďou na požiadavky Slovenska dlho nečakalo a svoje rozhodnutie dokončilo dňa kúpiť pozemoks, aj keď ostatné programy zostanú.

Hlasujte ich peňaženkami

Maďarské peniaze, ktoré prúdia na Slovensko, sú vlastne súčasťou širšieho projektu populistickej nacionalistickej Orbánovej vlády, ktorá má nasmerovať peniaze do všetkých susedných krajín, kde žije maďarská menšina, či už je to Rumunsko, Srbsko, Ukrajina alebo Slovensko.

vážne 1,2 milióna etnických skupín Maďari žijú v Rumunsku a tvoria viac ako 6 percent obyvateľstva krajiny. O štvrť milióna Patrí k maďarskej etnickej menšine v Srbsku, ktorá tvorí 3,5 percenta obyvateľstva. Keďže títo ľudia môžu mať aj dvojité maďarské občianstvo, vytvára to v týchto krajinách veľa potenciálnych voličov, ktorí môžu v národných voľbách voliť Orbánovu stranu vo Fidesze. Preto je pre maďarského premiéra politicky rozumné osloviť týchto voličov.

Etnickí Maďari tvoria najvýznamnejšiu národnostnú menšinu na Slovensku, pričom sčítanie ľudu v roku 2011 znamenalo koniec r. 450 000 ľudíalebo 8,5 percenta z celkovej populácie. Oficiálne sa však nemôžu zúčastniť maďarských volieb, keďže slovenské zákony neumožňujú dvojité občianstvo.

Prečo teda Orbán naďalej investuje do slovensko-maďarských komunít? Slovenská byrokracia nemá praktický spôsob, ako by vedela, či je občan držiteľom druhého pasu, hovorí Marek Rebar, docent politológie z Masarykovej univerzity v Brne v Českej republike. Prinajmenšom teoreticky, hovorí Ribash, existuje možnosť, že niektorí maďarskí Slováci by mohli voliť južne od hranice bez toho, aby o tom slovenské úrady vedeli.

Môžu existovať aj iné dôvody. „Keď sa dokážete prezentovať ako niekto, kto dokáže zabezpečiť finančné prostriedky pre kultúrne, športové alebo iné organizácie dôležité pre komunitu, vaša pozícia sa posilní,“ vysvetľuje Ribar.

A nielen to, cez tieto veľmi neprehľadné dotácie v projektoch, ktoré majú kultúrne a iné ciele, môže Orbán a jeho spojenci ovplyvňovať aktivity menšín na Slovensku, v Srbsku, Rumunsku a na Ukrajine.

Kým kultúrny rozmer maďarských investícií v zahraničí je nepopierateľný, pokiaľ ide o záchranu historických pamiatok a opravy budov, ktoré boli roky zanedbávané, Rybár vysvetľuje, že Orbán odhaľuje aj finančnú podporu svojim sympatizantom, čím mení mocenské štruktúry v rámci maďarských komunít v zahraničí.

Orbánove investície nemajú dopad len na jednotlivých voličov, ale aj na organizácie, v ktorých títo zahraniční Maďari a potenciálni voliči participujú, pretože menšinové organizácie len ťažko získavajú peniaze od slovenskej vlády a akékoľvek financovanie, ktoré prichádza z Maďarska, je dáva sa len tým „správnym“ ľuďom,“ zdôrazňuje Ribar.

To znamená, že Orbán môže ovplyvňovať aj politickú reprezentáciu maďarských menšín v iných krajinách. Politická situácia v Maďarsku často ovplyvňuje maďarské politické strany v zahraničí. Pre diktátora, akým je Orbán, by bolo určite vhodné mať na Slovensku parlamentnú stranu, ktorá by ho mohla do určitej miery kontrolovať,“ hovorí Rybár.

Historický kontext tejto politiky siaha do začiatku 90. rokov, keď sa medzi najväčšími stranami – Maďarským demokratickým fórom, Socialistickou stranou, Fideszom, ako aj niektorými menšími stranami – podarilo dosiahnuť konsenzus, že jednou z priorít maďarskej zahraničnej politiky by mala byť byť podporou maďarských komunít v zahraničí.

V roku 2010, keď Fidesz získal v parlamente dvojtretinovú väčšinu, Nacionalistická strana niekoľkokrát revidovala maďarskú ústavu, aby zmenila to, čo Rybár nazýva „princíp hodnôt“, na „ústavný systém“.

Jedným z nových článkov pridaných do ústavy bol Článok D, v ktorom sa uvádza: „Vzhľadom na to, že jeden maďarský národ patrí k sebe, Maďarsko nesie zodpovednosť za osud Maďarov žijúcich mimo jeho hraníc a bude uľahčovať prežitie a rozvoj ich komunít, bude podporovať ich úsilie o zachovanie svojej maďarskej identity, a potvrdia svoje individuálne a kolektívne práva, založia si vlastné komunálne samosprávy a budú im prosperovať v ich rodných krajinách a posilnia ich vzájomnú spoluprácu a spoluprácu s Maďarskom.