Jubilejný dátum memoranda národa slovenského

Začiatky národných pohybov na Slovensku siahajú do 40. rokov 19. storočia, keď bolo Slovensko pod vládou kráľa. Nový absolutizmus uvalil obmedzenia na politickú a verejnú činnosť, čo podnietilo väčšinu verejných predstaviteľov k založeniu hnutia na boj za svoje národné práva. Situáciu zhoršovala úplná ľahostajnosť k potrebám a záujmom nemaďarských štátov, ktoré boli súčasťou Uhorskej ríše. Jednou z týchto krajín bolo aj Slovensko.

Táto nevedomosť viedla k zrodu memoranda zo strany Slovenského národného zhromaždenia. V dokumente boli načrtnuté základné právne a politické požiadavky a požiadavky. Úsilie však neprinieslo veľa úspechov, pretože vládnuca strana sa pokúsila potlačiť ich hlasy zákazom ich kultúrneho spolku Matica slovenská a Slovenské gymnázium, dva z hlavných ústavov, v ktorých sa vyučovala slovenčina. S pádom týchto ústavov si Slováci uvedomili, že už nemôžu ticho sedieť. V roku 1871 založili Slovenskú národnú stranu a v roku 1884 sa rozhodli pre taktiku volebnej pasivity, aby pozdvihli hlas proti volebnému systému a národnostnej politike, ktorá nebola naklonená Slovákom.

Tento konflikt trval až do roku 1918, kedy sa Slovensko spojilo s Českou republikou a stalo sa spoločnou krajinou. Aj tento zväzok však viedol k mnohým územným stretom. Česko-slovenská federatívna republika bola rozpustená až v roku 1992 a v roku 1993 sa Slovensko stalo plnohodnotným samostatným štátom.